Slovensko ani 20 rokov po vstupe do Európskej únie nemá prepojený západ a východ krajiny. Z eurofondov sme pritom na budovanie diaľnic dostali miliardy eur. Bývalý minister dopravy hovorí, že za okolitými krajinami zaostávame.
Stavia sa na D1, ale aj niektoré časti rýchlostných ciest, najmä na strednom a východnom Slovensku.
Prvé európske peniaze prišli na Slovensko ešte pred vstupom do Únie. Eurofondy po roku 2004 sme z veľkej časti využili na infraštruktúru. Posledné zverejnené štatistiky Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) ukazujú, že máme viac ako 760 kilometrov diaľnic.
„Odhadujem, že sme do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ale aj ciest prvej triedy, dostali z Európskej únie približne sedem miliárd eur,“ vyhlásil bývalý minister dopravy SR Ľubomír Vážny (SMER-SD).
Nedostavaným diaľniciam sa v Správach RTVS venoval redaktor Oliver Remiaš:
„Ja som presvedčený, že sa to dá lepšie a rýchlejšie. Ako príklad by som spomenul neďaleké Poľsko, ktoré zaostávalo za Slovenskom z hľadiska infraštruktúry, keď sme vstupovali do Únie. Dnes je očividne ďaleko pred nami,“ zhodnotil bývalý minister dopravy SR Ján Figeľ (KDH).
Zrýchliť výstavbu diaľnic sa Slovensko snaží už dvadsať rokov. „Dlho nám trvá legislatíva ohľadom verejného obstarávania, životného prostredia,“ priblížil generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.
Diaľnice sme na Slovensku za uplynulých 20 rokov budovali rôzne. Jednu časť štát postavil z eurofondov, druhú financoval zo štátneho rozpočtu a tretiu tvoria verejno-súkromné partnerstvá, takzvané PPP projekty. Cez PPP projekt bola postavená rýchlostná cesta R1 z Nitry do Banskej Bystrice.
Dlhé procesy a drahé kilometre
„Tridsať rokov ju Slovensko bude splácať. Už splatilo pol druha miliardy a celková cena vyjde na viac než štyri miliardy. Za 50 kilometrov diaľnic,“ upozorňuje Figeľ.
„Môžem skonštatovať, že za desať rokov užívania sú obrovské benefity pre Slovensko. Toto mohlo byť všade,“ povedal Vážny.
Problémom nie sú iba dlhé procesy a drahé kilometre. Niektoré krajiny Európy majú priority dlhodobo zadefinované.
„Prvé, čo sme urobili, bol systém, ktorý sme nejakým spôsobom zadefinovali. Prišli politické zmeny, zbúrali dom a chcú ho stavať teraz znova od strechy,“ myslí si vedúci Katedry dopravných stavieb Staveb. fakulty STU Tibor Schlosser.
Niektoré úseky stále chýbajú aj na diaľnici D1. Stavia sa úsek pri tuneli Višňové a úsek Hubová – Ivachnová. Plánované je aj rozšírenie z Košíc po ukrajinské hranice.
Dokončená nie je ani diaľnica D3 na Kysuciach. Národná diaľničná spoločnosť má ambiciózny plán, vybrať firmy, ktoré ju dostavajú už do konca tohto roka.
