Mesiac pred eurovoľbami niektoré štandardné pravicové alebo stredopravicové strany presadzujú v boji o voliča radikálnejšie názory. Naopak, niektoré radikálne strany v posledných rokoch rétoriku zmiernili.
A kým ešte pred niekoľkými rokmi sa extrémne pravicové, populistické a ultranacionalistické strany len veľmi ťažko zúčastňovali na koalíciách a vládli a paktovanie s nimi bolo tabu v Európskom parlamente aj v národných parlamentoch, podľa pozorovateľov niektoré červené línie sa teraz zdajú byť flexibilnejšie ako v minulosti.
S každými ďalšími voľbami sa zdá, že niektoré zámky sa rozpadajú. Zatiaľ sa nedá povedať, či eurovoľby povedú k spolupráci pravicových a stredopravicových strán s krajnou pravicou, ale tzv. sanitárny kordón podľa Radovana Geista z Euractivu naozaj padol, napríklad na národnej alebo regionálnej úrovni.
„Keď si spomenieme pred 20 rokmi, keď ľudovci v Rakúsku prvýkrát spolupracovali s krajnou pravicou a vstúpili s ňou do vlády, vtedy bol z toho škandál. Rakúsko bolo takmer diplomaticky izolované v Európe, lebo malo krajnú pravicu vo vláde. Keď sa niečo takéto stane dnes, už to nevyvoláva až také pobúrenie,“ vyhlásil.
Téma migrácie
Strany považované za radikálne vládnu v Taliansku, Maďarsku, Fínsku, výkonnú moc majú vo Švédsku. Ultrapravičiar Geert Wilders možno nebude holandským premiérom, ale môže byť súčasťou vládnej koalície. Vo Francúzsku sú vedúcou opozičnou stranou a podľa prieskumov majú šancu získať moc.
„Na to, aby získali moc, či už v spolupráci s inými stranami alebo sami, tak áno, častokrát miernia svoj tón, alebo z programu vypúšťajú veci, ktoré by mohli voličov odradiť. Marine Le Penová už nehovorí o referende o vystúpení Francúzska z EÚ ani o zrušení eura,“ upozorňuje Geist.
Na druhej strane, napríklad na téme migrácie, sa ukazuje, ako viaceré strany prijímajú striktnejšiu pozíciu. Niekedy ide len o rétoriku, inokedy o konkrétne kroky. Stále však treba rozlišovať aj o akú stranu ide a aké má politické ciele, upozorňuje politológ Martin Mejtřík z Karlovej Univerzity.
„Georgia Meloniová a Bratia Talianska určite nie je strana, ktorú by sme dnes považovali za extrémnu. Na rozdiel od AfD v Nemecku, ktorá určite má extrémnu a protidemokratickú časť,“ myslí si.
Experti predpokladajú silný výsledok pre radikálne strany
Strany sa podľa neho v rámci európskych frakcií snažia o čo najlepší výsledok, aby potom mohli hrať dominantnú rolu v Európskom parlamente. Viacerí experti predpokladajú, že radikálne extrémne strany dosiahnu veľmi silný výsledok.
Skladba Európskeho parlamentu sa podľa expertov zmení, ale na celkovú politiku to podľa analytikov až taký vplyv mať nebude. Pripomínajú, že krajná pravica býva nejednotná. Aj tak môže byť schopnejšia ovplyvniť výsledky niektorých rokovaní.
