Pýcha Slovenska. Aj takto mnohí nazývali lesy na Horehroní. Majestátne smreky napadol lykožrút, zničených je milión kubíkov stromov. Katastrofa nabrala enormné rozmery a mimoriadna situácia je okrem okresu Brezno vyhlásená už aj v okresom Revúca a Detva.
Na pozadí prírodnej pohromy sa však vynárajú podivné praktiky bývalých zodpovedných, ktorí od nešťastia dávajú ruky preč. Reportéri RTVS pátrali po tom, čo kalamitu spôsobilo a prečo ju neodstraňovali tak rýchlo, ako mohli. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) hovorí o vážnej situácii, za ktorú podľa poslanca za SaS Alojza Hlinu môžu lesníci.
Čierny Balog je známy svojou železničkou, ale aj smrekovými lesmi. Tomu je však zdá sa definitívny koniec. Územie obce a okolia postihla lykožrútová kalamita najviac. Porasty sú v správe štátneho podniku Lesy SR. Jeho bývalý zamestnanec Ján Mičovský ml. je presvedčený o tom, že kalamita vôbec nemusela nastať.
„Rozhodujúce v tomto prípade bolo individuálne zlyhanie. Počnúc vedúcim Lesnou správou Šaling, cez riaditeľa OZ Horehronie až po generálneho riaditeľa štátneho podniku Lesy SR,“ povedal. Práve správa Šaling má byť podľa živnostníka z Čierneho Balogu Martina Kováčika epicentrom nákazy.
„Situáciu na Horehroní treba vnímať v širšom časovom horizonte. Priemerné hodnoty teplôt sú vysoko nad normálom. Čo sa týka zrážok, je to hodne pod normálom. Toto bol čiastočný spúšťač v roku 2022,“ povedal vedúci usmerňovania lesnej činnosti z generálneho riaditeľstva Lesov SR Ján Vrbenský.
Zlyhať mal ľudský faktor
Podľa starostu Čierneho Baloga Michala Vetráka sucho síce malo vplyv na nárast kalamity podkôrneho hmyzu, ale najväčší vplyv má objem nespracovanej kalamity z predchádzajúcich rokov. V čase vzniku kalamity Mičovský ml. vykonal kontrolu stavu a evidencie kalamity v Čiernom Balogu.
„Výsledkom tejto kontroly bolo zistenie hrubého a veľmi závažného porušenie zákona. Boli zatajované tisíce kubíkov kalamity. Zákon hovorí celkom jasne a jednoznačne, že kalamita sa musí spracúvať prednostne a bezodkladne,“ povedal pre RTVS. Bývalý riaditeľ OZ Horehronie Martin Kovalčík si pritom stojí za tým, že kalamitu evidovali v dostatočnej miere.
Vrbenský hovorí, že kalamita sa nahlasovala pravidelne na všetkých lesných správach. S odstupom času sa mu o tom, či sa rozsah kalamity zistil adekvátne k reálnemu stavu, hovorí ťažko. Mičovský ml. však poukázal na letecké snímkovanie, ktoré poukázalo na územia, kde kalamitu nezaevidovali.
Podľa vedúceho lesnej správy Šaling Eduarda Tomkuliaka nejde o právne podložené výsledky. „To je len názor nejakého referenta, takže bolo by to zavádzajúce niečo také aj tvrdiť,“ povedal.
„Pán Ing. Tomkuliak nám chcel ukázať, že toto je typický porast, kde sú škody suchom a my sme išli spoločne do toho porastu a hneď tam bolo vidieť výletové otvory, pod kôrou požerky smreka,“ argumentoval Mičovský ml.
Na kalamitu upozorňoval aj živnostník, ktorý na území pracuje. Podľa neho sa tam už dlho mali robiť postreky, ktoré podľa Štátnej ochrany prírody neboli na danom území zakazované, ale o ne nebolo ani žiadané. Mičovský ml. sa chcel stretnúť aj s vtedajším generálnym riaditeľom Lesov SR Jánom Marhefkom. Stretnutie s ním však odmietol.
„Veci treba vnímať v širších súvislostiach, treba skúmať čo tomu predchádzalo. Akosi nikto nechce počuť, že tu bol rok 2022, ktorý bol najsuchším rokom,“ podotkol.
Kontroly nič nepotvrdili
Ako uviedol bývalý riaditeľ OZ Horehronie Kovalčík vykonali sa interné kontroly aj štátny audit. Nič sa však nepotvrdilo.
Mičovský ml. hovorí o bagatelizácii jeho zistení aj zo strany orgánu štátnej správy na úseku lesného hospodárstva. „Vo svojom stanovisku len sucho skonštatoval, že ja som nemal právo skonštatovať porušenie zákona a ich štátny dozor moje výsledky kontroly nepotvrdil,“ priblížil.
Dodal, že všetky porasty, v ktorých sa lykožrút vyskytoval, boli v v prvom stupni ochrany prírody. „Všetko bolo na nás, a preto si myslím, že aj celá ako keby vina spadá na nás na lesníkov, ktorí sme túto situáciu nezvládli,“ podotkol.
Podľa živnostníka, ktorý na území pracuje, ochranári viackrát zakázali výrub. A to pre výskyt istého druhu netopiera či hlucháňa. Takéto obmedzenie ťažby Štátna ochrana prírody poprela.
Neštandardné postupy správcu
Lesy slovenskej republiky uzatvárajú na základe verejných súťaží rámcové dohody s dodávateľmi, ktorí v lesoch drevo ťažia. Víťazné firmy majú subdodávateľov.
Jedným z nich bol aj pán Kováčik. Porozprával nám o neštandardných postupoch správcu. Za to, že na území môžu podnikatelia ťažiť, si mal správca údajne uplatňovať nenáležité výhody. Z každého vyťaženého kubíka dreva vraj lesníci odvádzali 20 centov.
„Vedúci lesnej správy v roku 2018 zvolal stretnutie, kde povedal, že sa bude sťahovať 20 centov od kubíka. On to nazval ako odmenu pre ekonómku. Mňa to stálo 8 500 eur za 3,5 roka,“ priblížil Kováčik.
Dodal, že Tomkuliak zrážku 20 centov na kubík oznámil verejne s tým, že to bude odmena pre ekonómku „Kde tie peniaze skončili, ja na to odpoveď nemám,“ dodal.
Verejnú súťaž vyhlásili Lesy SR opäť. Vyhral ju pán Kováčik a sám sa stal dodávateľom. Bolo to práve v období zúriacej kalamity v lesnej správe Šaling, na lesnom obvode Brôtovo. V tom čase ale neťažil. Odôvodnil to tým, že sa mu vyhrážali „zrušením“, pokiaľ nebude robiť to, čo si želá správca.
Vyhrážanie zachytil aj na nahrávke. Tú Tomkuliak označil za nezákonne zostrihanú. „Uvažovať takou čudnou logikou, že prípadné nejaké neplnenie toho dohodnutého rámcového objemu zo strany jedného dodávateľa môže ovplyvniť vznik kalamity na celom území, je dosť nadsadené,“ skonštatoval Marhefka.
„Za obdobie 3,5 roka sa vyťažilo 350-tisíc kubíkov, keď dodávatelia, ktorí rámcovú dohodu mali, urobili len 100-tisíc kubíkov. Čiže 250-tisíc kubíkov vyťažili subdodávatelia a tým bolo stiahnutých 20 centov. Čiže je to zhruba 70-tisíc eur,“ pokračoval Kováčik.
O pochybných praktikách počul aj starosta Čierneho Baloga Vetrák, hovorí o „verejnom tajomstve“. „Ale že by som mal pevné dôkazy, že k takému niečo došlo, tak to mi nebolo preukázané,“ podotkol.
Správca obvinenia poprel
Vedúci lesnej správy Šaling Tomkuliak poprel, žeby 20 centov za kubík poberal. Obvinenia označil a urážlivé.
„Pán Kováčik mal stroje, mal kapacity, mal ľudí a zo strany vedúceho lesnej správy Šaling mu bolo vyslovene znemožňované tú kalamitu začať spracúvať,“ povedal Mičovský ml. Kováčik navyše podal na Tomkuliaka trestné oznámenie, avšak neuspel. Podľa neho svedkovia nehovorili pri výpovediach úplnú pravdu, keďže sa báli o prácu.
„Odbor kriminálnej polície prešetroval krivé obvinenie pána Kováčika, kde jednoznačne je výstup, že nie je to pravda,“ uviedol Tomkuliak.
„Viem jednoznačne povedať, že nekonali tak, ako mali. Vo chvíli, kedy sa mali všetkými dodávateľskými dostupnými kapacitami vrhnúť na spracovanie aktívnych chrobačiarov sa rozhodli nevykonávať celé týždne žiadne zásahy,“ povedal Mičovský ml.
Riaditeľ OZ Horehronie Kovalčík povedal, že združenie si stojí za tým, že celý štáb riešil situáciu v súlade s generálnym riaditeľstvom a nasadzovali v druhej polovici roka výpomoci a snažili sa sa z toho objemu čo najviac spracovať.
Bývalý riaditeľ o problémoch na Horehroní vedel. Niektoré skutočnosti si overil a už vyvodil zodpovednosť. Správcu Šalingu odvolal, preradil ho na inú lesnú správu do nižšej pozície. Dôvodom výmeny boli etické a najmä odborné pochybenia.
K tomuto kroku pristúpil aj po zhodnotení stavu porastov a prijatých opatreniach na elimináciu podkôrnikovej kalamity v predchádzajúcom období.
„Nechcem teraz negatívne hodnotiť bývalé vedenie, my sme naozaj v januári zdedili kalamitu v objeme 400 tisíc kubíkov dreva. Neviem, prečo to došlo takto ďaleko, v tejto chvíli my už pracujeme s tým číslom, ktoré máme,“ podotkol generálny riaditeľ Lesov SR Tibor Menyhart.
