Zástupcovia tretieho sektora sa dožadujú stretnutia s koaličnými poslancami. Chcú hovoriť o zmenách v novele zákona o mimovládnych organizáciách. Prichádzajú s vlastnými návrhmi na zvýšenie ich transparentnosti.
Podľa jedného z predkladateľov novely s návrhom, ktorý už je v parlamente, nemôže mať problém nikto, kto má čistý úmysel.
Zástupcovia tretieho sektora kritizujú, že organizácie, ktoré majú zdroje aj zo zahraničia, to budú musieť povinne uvádzať už pri svojom názve. Žiadajú túto povinnosť z pripravovaného zákona vypustiť.
„Pre nás je to problémové z toho dôvodu, že politici často označujú organizácie financované zo zahraničia ako niekoho, kto poškodzuje záujmy Slovenska,“ uviedla výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.
Zmenám v novele zákona o mimovládnych organizáciách sa v Správach RTVS venoval redaktor Radoslav Šebo:
Riaditeľka občianskeho združenia hovorí, že aby sa niektoré organizácie zbavili takéhoto označenia, radšej nebudú prijímať peňažné dary z cudziny a na fungovanie potom nebudú mať dosť peňazí. Alebo si to rozmyslia darcovia, ak nebudú anonymní.
„V tom zákone nejde ani tak o to označenie so zahraničnou podporou, ako o to, preukázať príjmy nad päťtisíc eur, aby sa legitímne a transparentne vykázalo, akým spôsobom tá mimovládna organizácia prostriedky využila,“ povedal jeden z predkladateľov návrhu Rudolf Huliak (SNS).
Rozpor s ústavou
Podľa poslanca Národnej rady SR s tým nemôže mať problém nikto, kto má čistý úmysel. Zástupcovia sektora však namietajú aj možnosť zrušenia mimovládnej organizácie priamo ministerstvom vnútra. Sú presvedčení, že je to v rozpore s ústavou. Argumentujú zásahom do združovacieho práva.
„Nemám úplne rád, keď sú akési bočné limity napĺňania ústavných práv. Je nevyhnutné, aby tí, čo sa chcú združiť, museli rozmýšľať, že musia robiť účtovné uzávierky. Musia robiť výročné správy, administratívne úkony, ktoré nie sú zadarmo. A ja teda hovorím, je toto limitovanie občianskeho združovania? Moja odpoveď je, že áno,“ skonštatoval predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac.
„Keď to robia politické strany s koncoročným vyúčtovaním do posledného eura, sú za to obrovské pokuty a sankcie. Takisto sa môže nejaká strana zrušiť v prípade nekalého financovania. Prečo sa tomuto mimovládne organizácie bránia?“ pýta sa Rudolf Huliak.
Návrh tretieho sektora
Zástupcovia tretieho sektora tvrdia, že sa nebránia. Navrhujú však, aby malo ministerstvo vnútra možnosť podať návrh na súd na zrušenie organizácie namiesto toho, aby malo možnosť ju priamo zrušiť.
V prípade, že pochybila, nezaplatila dodatočne pokutu alebo nezverejnila účtovnú závierku či výročnú správu. „Verím, že sa s nami poslanci budú chcieť stretnúť a budú s nami komunikovať,“ dodal Zajac.
„Určite bude diskusia s koaličnými partnermi, lebo ak majú nejaké výhrady, tak nepôjde to bez dohody s nimi. Ale či bude aj s občianskymi združeniami, to skôr nie,“ uviedol poslanec Roman Michelko (SNS). Rozprava o novele zákona by mala pokračovať v druhom čítaní na júnovej schôdzi parlamentu.
