Na hlavný obsah

Na košickej univerzite skúmajú starnutie psov. Pomôcť môžete aj vy

Výsledky pomôžu aj pri skúmaní ľudských ochorení.

Na košickej univerzite skúmajú starnutie psov. Pomôcť môžete aj vy
Ilustračná snímka. Foto: RTVS

Výskumníci z veterinárskej univerzity v Košiciach skúmajú starnutie psov. Výsledky môžu v budúcnosti pomôcť nielen zvieratám, ale aj pri skúmaní ľudských ochorení. Pomôcť môže každý majiteľ psa.

Psy starnú rýchlejšie ako ľudia, no v pokročilom veku môžu mať podobné problémy. Košickí veterinári sa pustili do výskumu, ktorý by mohol pomôcť nielen zvieratám.

„Mohli by sme dospieť k poznatkom, na základe ktorých by sme potom vedeli vytvoriť určité preventívne kroky a pomôcť tak majiteľom predchádzať v rozvoji určitých kognitívnych disfunkcií u starých psov,“ vysvetlila výskumníčka a doktorandka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach Veronika Simanová.

Vyskytovať sa totiž u nich môže dezorientácia, úzkostlivosť či strata návykov. Výskumom chcú skvalitniť ich život. Pomôcť môže každý majiteľ psa. Testy si vyskúšala aj dva a pol ročná Lotka a úspešne.

„Reagovali všelijako, Lotka najlepšie, potom bol pes Cyprus a Candy. Ona trošku zaostávala, ale tiež sa s ňou pár vecí podarilo,“ ozrejmila majiteľka psov Natália Špesová.

Pri testoch sa zameriavajú najmä na správanie psa. Aby sme neovplyvnili oficiálne výsledky vo výskumných priestoroch, ukážku nám predviedli v parku pri univerzite.

„Pes vidí, ako kladieme návnadu do jednej z misiek. Následne pes na 30 sekúnd opúšťa miestnosť. Potom, keď sa vrátime k miskám, tak už je len vypustený a pozorujeme, či si pamätá kde tá návnada sa nachádza,“ opísala Simanová.

Aké sú výsledky výskumu starnutia psov zisťoval v relácii Aktuálne :24 Ondrej Behún:

Pomoc s Alzheimerovou chorobou

Psy skúmajú aj pri riešení problémových situácií či pri odčítavaní ľudskej gestikulácie. Výsledky výskumu by mohli pomôcť aj ľuďom, napríklad s Alzheimerovou chorobou.

„V minulosti, čo sa týka Alzheimera, boli výskumy vedené najmä na laboratórnych zvieratách. Pes by mohol byť vhodnejším biomodelom, pretože na rozdiel od laboratórnych zvierat zdieľa prostredie s človekom,“ uviedla Simanová.

„Je to navzájom prepojené a veľmi treba zdôrazniť koncepciu jedného spoločného zdravia, teda zdravia ľudí, zvierat i životného prostredia. Bez toho sa v budúcnosti určite nezaobídeme,“ podotkla hovorkyňa UVLF v Košiciach Zuzana Bobríková.

Spôsob zapojenia sa do výskumu nájdete na stránkach univerzity. Za to získate informácie o zdravotnom stave vášho psa.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny