Poslanci Národnej rady SR v stredu (22. 5.) posunuli návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase do druhého čítania. Z prítomných poslancov hlasovalo za 77 poslancov, proti bolo 53. Dvadsiatka členov parlamentu sa rokovania nezúčastnila.
Návrh nového zákona o STVR koncom apríla schválila vláda. Formálne nerozdeľuje súčasnú RTVS, mení však pravidlá kreovania orgánov telerozhlasu. Inštitúcia sa má zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Dňom účinnosti zákona má zaniknúť mandát súčasného riaditeľa Ľuboša Machaja i členov Rady RTVS.
O hlasovaní o STVR sa v Správach RTVS venovala Emília Tóth Lengyelová:
Čo sa má zmeniť
Názov média sa má zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas. Orgánmi STVR majú byť rada a generálny riaditeľ. Rada by mala mať, tak ako doteraz, deväť členov. Zmeniť sa však má spôsob jej kreovania. Minister kultúry má po novom nominovať štyroch členov rady na základe výberového konania, zvyšných piatich má voliť Národná rada SR na základe návrhu parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Funkčné obdobie člena rady má ostať šesťročné.
Rada by mala mať kompetenciu voliť generálneho riaditeľa STVR na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov. Má mať aj právomoc odvolať riaditeľa, v prípade naplnenia príslušných ustanovení zákona.
Dňom účinnosti navrhovaného nového zákona má skončiť funkcia súčasného generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja. Rovnako má s platnosťou nového zákona aj zaniknúť mandát členov súčasnej Rady RTVS.
Poradným orgánom rady má byť deväťčlenná etická komisia. Jej úlohou má byť sledovanie dodržiavania štatútu pracovníkov a spolupracovníkov STVR a iných etických princípov.
Členov rady má menovať do funkcie predseda rady na základe nominačného návrhu subjektov zastupujúcich jednotlivé oblasti, ktoré majú mať v etickej komisii zastúpenie. STVR by mala mať tiež povinnosť v televíznom i rozhlasovom vysielaní zaradiť v čase od 23.30 h do 00.30 h štátnu hymnu SR.
Legislatíva hovorí aj o prvom kreovaní orgánov STVR, keďže má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia. Zákon v prípade financovania STVR rešpektuje aktuálne platný stav – primárnym zdrojom má byť nárokovateľný príspevok vo výške najmenej 0,12 percenta z HDP.
Čo zaznelo v parlamente počas rozpravy
Koalícia pravidelne obhajuje zmeny v RTVS potrebou vymeniť súčasné vedenie. Počas rozpravy o verejnoprávnom médiu v NR SR poslanec Karol Farkašovský (SNS) vyhlásil, že RTVS bola v rokoch 2020 až 2023 servilnou voči vláde. Do leta 2022 bol pritom riaditeľom média Jaroslav Rezník, ktorého vystriedal súčasný šéf Ľuboš Machaj.
Farkašovský hovoril tiež o tom, že RTVS podľa neho kopíruje trendy v komerčných médiách, konkrétne príklady na podloženie tohto tvrdenia však neuviedol.
RTVS podľa neho chýba dôveryhodnosť. Diváci pritom kontinuálne označujú televízne spravodajstvo RTVS za najobjektívnejšie na Slovensku. V roku 2024 tak urobili už po 17.-krát.
„Prečo si myslíte, že nová inštitúcia bude nutne dôveryhodnejšia?“ konfrontovala ho poslankyňa Tina Gažovičová (PS). „Keď vidíme, aká je naša spoločnosť rozpoltená, tak si myslím, že je o to dôležitejšie nestavať novú inštitúciu, ale dôveryhodnosť by sa mala budovať postupnými zmenami,“ dodala.
Farkašovský hovoril aj o tom, že počas pandémie koronavírusu namiesto RTVS ponúkali názorovú pluralitu alternatívne médiá. Poslanec Jozef Pročko (Slovensko, KÚ, Za ľudí) toto tvrdenie odmietol. Pýtal sa, ako chce koalícia odpolitizovať telerozhlas. „Čím? Že si z nej idete urobiť politickú slúžku?“ povedal.
Finančné náklady
Návrh v rozprave kritizovala aj bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Okrem iného namietala, že sa legislatíva písala „rýchlym perom“. „K čomu je taký stres? Čo sa také deje v RTVS, že je potrebné tak rýchlo zmeniť právnu úpravu?“ skonštatovala.
Myslí si, že ide o vážne rozhodnutie, ktoré treba riadne prediskutovať. Upozornila však na to, že na to nebol vytvorený priestor. „Svedčí tomu aj to, ako je skrátená rozprava v parlamente,“ dodala. Tvrdí, že od predkladateľov nepočula racionálny dôvod, prečo sa má zrušiť RTVS. Zmeny si podľa nej vyžiadajú finančnú a administratívnu záťaž.
Poslankyňa PS Beáta Jurík si myslí, že zákon o STVR je v príkrom rozpore s Európskym zákonom o slobode médií. Zároveň vyjadrila nádej, že navrhovatelia tento zákon ešte stiahnu.
Poslankyňa NR SR Veronika Remišová (Slovensko, KÚ, Za ľudí) zas vyhlásila, že generálny riaditeľ novej inštitúcie bude bábkou v rukách politických nominantov. „Kedykoľvek mu môžu siahnuť na plat a znížiť mu ho,“ upozornila.
Cieľom predloženého zákona podľa nej je, aby vláda mala pevne v rukách najmä spravodajstvo a politické diskusie RTVS. Remišová kritizovala aj finančné náklady, ktoré rebranding RTVS so sebou prinesie.
„Jediným cieľom návrhu je úplne ovládnuť fungovanie verejnoprávnych médií vládou, konkrétne ministerstvom kultúry,“ podotkla podpredsedníčka parlamentného výboru pre kultúru a médiá Zora Jaurová (PS).
S návrhom nesúhlasí ani SaS. Vidí za ním snahu o politické ovládnutie inštitúcie. Nepodporí ho. „Návrhom si tak vláda do vedenia a do spravodajstva dosadí svojich ľudí, politicky ho ovládne, čím hrozí, že sa úplne skončí jeho verejnoprávne poslanie,“ skonštatoval líder strany a poslanec Branislav Gröhling.
Časovo obmedzená diskusia
V záverečnom vystúpení ministerka kultúry Martina Šimkovičová vyhlásila, že nový zákon umožní rozvoj národných inštitúcií aj v meniacom sa konkurenčnom prostredí. Verejnoprávne médiá sa zvýšenou pluralitou odlíšia od komerčných aj iných médií hlavného prúdu, dodala.
Diskusia k návrhu v pléne bola časovo obmedzená, vyhradený čas sa delil medzi jednotlivé poslanecké kluby.
