Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch a po našich nemocniciach. Nešťastné náhody sa stávajú. Môže byť ale pád z operačného stola počas operácie nešťastnou náhodou? Adriana nebola pripútaná. Svedecké výpovede operačného tímu sa rozchádzajú. Vo finále je údajným vinníkom operačný stôl. Prípadu sa v relácii RTVS Občan za dverami venovala Mirka Ondrejčíková.
Pani Jančiová sa na odporúčanie lekára rozhodla, že podstúpi nekomplikovaný laparoskopický zákrok v narkóze. Operovali ju v nemocnici Penta Hospitals na Trnavskom mýte v Bratislave pred dvoma rokmi. No pri zavádzaní anestézie dostala triašku.
„Celá som sa triasla, nepriviazali ma k operačnému stolu. Pamätám si, keď som zaspávala, niekto ma chytil za nohu, spadla som hlavou dole. Išla som k zemi jak šípka,“ prezradila Adriana Jančiová.
„Mne sa to za moju prácu ešte nestalo, aby pacient spadol zo stola. Pred každou operáciou sa pacient pripútava k operačnému stolu, práve z toho dôvodu, aby z neho nespadol. Keď sa pacient uspáva, podávajú lieky, ktoré môžu spôsobiť kŕč,“ uviedol chirurg Milan Hric.
Podľa matných spomienok pani Jančiovej spadla pri spomínanom kŕči, čo si odporuje s tvrdením nemocnice. Prepúšťacia správa z nemocnice hovorí o tom, že k pádu došlo až po zákroku pri prekladaní pacientky na transportný vozík. Podľa dokumentu sa mala zosunúť z operačného stola na zem. Pričom jej mali hornú časť tela a hlavu zachytiť anesteziológ a sestra. No zároveň sa v správe uvádza aj náraz hlavy.
„V prepúšťacej správe sa píše, že bola zachytená anestéziológom a anestéziologickou sestrou. Čo poslala policajtke, tam už zas píše, že anesteziológ dobehol z vedľajšej izby a zdvihol ma zo zeme,“ vyhlásil pani Adriana.
Svoju verziu potvrdiť nevie
To je práve kameň úrazu. Svoju verziu potvrdiť nevie, keďže bola pod utlmujúcimi liekmi. A okrem nemocničného personálu pri zákroku neboli žiadni iní svedkovia. Podľa nezávislého chirurga sa nešťastná náhoda mohla stať, no nemalo by k tomu dochádzať.
„Každá brzda môže zlyhať aj na vlaku aj na aute aj tu. Sú to v podstate iba mechanické brzdy, ktoré sa zatlačia. Keď sú už tie vozíky nejaké staršie a opotrebované, brzda nemusí fungovať úplne na 100 percent. Preto to aj väčšinou personál brzdí vlastným telom, ale môže sa stať. samozrejme,“ povedal Hric.
„Máte nejakého svedka? No nemám. Čo som si mala niekoho z rodiny zobrať, alebo toho anjela strážneho čo bol nado mnou,“ pýtala sa pani Adriana.
Aby sa dopátrala pravdy, obrátila sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), podľa neho však nemocnica nepochybila. Spôsob vyšetrovania udalosti sa jej nepozdával a tak sa odvolala.
„ÚDZS v prípade vykonal dohľad. Pacientka sa voči výsledku prešetrenia podnetu odvolala. Úrad aktuálne prešetruje nespokojnosť s výsledkom dohľadu realizovaného pobočkou Bratislava,“ informovala hovorkyňa ÚDZS Monika Hudecová.
Oddelenie už nefunguje
Pani Jančiovú operovali práve v tejto nemocnici pred dvoma rokmi. No dané oddelenie dnes už nefunguje. Rovnako, tak tam nepracuje ani zdravotnícky personál, ktorý bol pri zákroku.
„Je nám ľúto, ak v minulosti počas výkonu nastali nejaké komplikácie. ÚDZS však rozhodol jasne v prospech zdravotníckeho zariadenia, ktoré už v tomto čase na danom mieste a s pôvodným medicínskym tímom nepôsobí. Bližšie sa preto k tomuto konkrétnemu prípadu nebudeme vyjadrova,“ zaznelo v písomnom stanovisku hovorcu Penta Hospitals Tomáša Kráľa.
„Keď hovoríme o páde z operačného stola, to sa nestáva. Pacienti ale dezorientovaní pomerne často môžu spadnúť z postele a vtedy sa robí automaticky CT hlavy,“ uviedol Hric.
Čo sa aj udialo. Podľa správy z nemocnice, CT ukázalo drobnú oblasť s väčšou hustotou tkaniva. Vyžiadala si aj röntgen. Ten žiadnu zlomeninu neodhalil. Správa uvádza len opotrebenie krčnej chrbtice. Takže pád jej trvalé závažné následky nespôsobil. No tvrdí, že mala určité bolesti.
„Keď som sa chcela učesať, tak som zahrabla hrebeňom do hrče. Tu hore sú mala asi 4 až 5 centimetrovú hrčku. Rebrá a hrudník boli narazené. Krk som nevedela otočiť,“ povedala Jančiová.
„V takomto prípade orgán, u ktorého sa treba domáhať škody je vždy súd. Aj ten ÚDZS neslúži na to, aby priznal nejakú škodu. On má prešetriť okolností prípadnej ujmy a možno vie pomenovať zodpovednosť niekoho za vzniknutú škodu. Bohužiaľ, keď úrad nezistil pochybenie, potom v tom súdnom konaní je veľmi malá šanca, že by sa domohla škody,“ skonštatoval nezávislý advokát Branislav Welter.
Bolestné nevymáhala
Prípadné bolestné nevymáhala. Podľa jej slov chcela, aby jej udalosť objasnili a objektívne vyšetrili. Obrátila sa preto aj na políciu a prokuratúru, ani tam nepochodila.
„Ujma, ktorá bola pani Adriane spôsobená nenapĺňa znaky ublíženia na zdraví. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by zo strany zamestnancov nemocnice došlo k porušeniu dôležitej povinnosti, ktorá jej vyplýva zo zákona. Pretože k pádu pacientky došlo v dôsledku zlyhania bŕzd na mobilnom lôžku,“ vyhlásila hovorkyňa prokuratúry Gabriela Kováčová.
„Nevyšetrovala nič. Pani policajtka si nikoho z personálu nepredvolala. Výsluch vychádza z toho, čo jej poslali písomne. Vôbec jej nevadí, že tvrdenia lekárov si navzájom odporujú,“ uviedla pani Adriana.
„Toto je bežný postup. Sú to jednotlivé fázy trestného konania, ktoré trestný poriadok pozná. Je vecou orgánov činných v trestnom konaní, v akej fáze to konanie ukončí,“ informovala Kováčová.
Aj keby sa pani Jančiová obrátila na súd a domáhala sa náhrady škody v civilnom konaní, dnes by už nepochodila. Skutok je už premlčaný.
„Civilné konanie v prípade náhrady škody treba začať rýchlo, Je tam dvojročná premlčacia doba a je dosť možné, že nárok bude premlčaný. Hoci by aj bol oprávnený, už ho nebude možné priznať súdom,“ upresnil nezávislý advokát Welter.
V prípadoch, ak sa pacient dožaduje odškodnenia, je podľa právnika dobré obrátiť sa okrem ÚDZS zároveň aj na súd. Najlepšie už s posudkom lekára o spôsobených zraneniach.
