Človek bez domova sa k lekárovi špecialistovi dostane iba výnimočne. Väčšinou totiž dlhuje na zdravotnom poistení. Čím dlhšie ho však lekári nepríjmu, tým drahší môže byť pre štát. Ministerstvo zdravotníctva plánuje zmeny v zákone, ktoré by to mali vyriešiť.
Minulý rok poslanci zmenili zákon tak, aby aj ľudia bez domova, ktorí dlžia zdravotnej poisťovni, mali nárok na zdravotnú starostlivosť. A to v prípade chronických ochorení alebo v tehotenstve. Napriek tomu sa mnohí ľudia bez domova k lekárovi nedostali.
„V praxi nám to nefungovalo za ten rok, pretože veľa lekárov to nevie, stále tí dlžníci figurujú v zoznamoch,“ uviedla Michaela Kostičová z o.z. EQUITA.
Zdravotnej starostlivosti pre bezdomovcov sa v Správach RTVS venovala redaktorka Natália Dvoranová:
„Aby ste mali to chronické ochorenie, tak vás niekto musí najskôr diagnostikovať. Táto možnosť, že máte nárok aj na všeobecného lekára, v tejto novelizácii nebola,“ upozornil zdravotnícky analytik Martin Smatana.
„Človeka ošetria v prípade, iba ak je to ohrozujúci stav. Čo znamená, že ak uvidíte napríklad bércový vred na nohe, ktorý vyzerá katastrofálne, kým to nie je že amputovať nohu, tak je to častokrát odignorované,“ hovorí manažérka nocľahárne sv. Vincenta de Paul Agapia Tuchyňová.
Čím je horší zdravotný stav pacienta, tým drahší je výkon. U ľudí bez domova hospitalizácia stojí štát takmer 4-krát viac ako u ostatných.
„Keď sa pozrieme na to, koľko máme ľudí bez domova, tak je to okolo 71-tisíc. Čo je 1,3 percenta populácie. Týchto 1,3 percenta populácie ročne finančne stoja iba na hospitalizačnej starostlivosti okolo 70 miliónov eur,“ dodal Smatana.
Nedostatky v zákone
Dlžníci bez domova sa môžu v prípade ľahších zranení obrátiť na rôzne ošetrovne a centrá. Jedna z takýchto ošetrovní je v priestoroch VŠ zdrav. a soc. práce sv. Alžbety. Denne tu ošetria viac ako 50 ľudí bez domova. Pomáhajúci pracovníci sa im venujú 4,5 hodiny.
„Väčšinou sedávajú na tomto stolíku a ošetrujeme daného klienta. Poskytujeme im stravu, kávu alebo čaj. Zároveň sa tu môžu osprchovať. Riešime iba to, čo voľným okom vidíme. Samozrejme, nie sme lekári, čiže máme nejaké hranice,“ uviedla Tuchyňová.
Ľudia bez domova sa často pre predsudky ľudí k lekárovi hanbia ísť. Pomôcť by mohla terénna zdravotná služba, ktorá v zahraničí už funguje.
„V Británii, Škótsku, Írsku sú príklady tých organizácií. Takisto v USA majú vypracované takéto programy starostlivosti pre ľudí bez domova,“ uviedla Kostičová.
Ministerstvo zdravotníctva o nedostatkoch v zákone diskutovalo s odborníkmi z praxe. Pripravuje novelu, ktorá zdravotnú starostlivosť ľuďom bez domova viac sprístupní.
