Ponižovanie, urážky či neprimerané pridávanie práce. Správanie nadriadeného, ktoré môže zamestnanec považovať za nevhodné, má rôzne podoby. Ako z pozície podriadeného takúto situáciu vyhodnotiť a ako ju riešiť, zisťovala v relácii RTVS Občan za dverami Miroslava Ondrejčíková.
Pani Milana je matka samoživiteľka. Ako projektová manažérka pracovala viac ako tri roky. Pracovný pomer sa rozhodla ukončiť, pretože správanie nadriadeného považovala za nevhodné.
„Informovala som šéfa o tom, že som preťažená, že tie práce je veľmi veľa na jedného človeka, že to nie je reálne stihnúť ani počas sobôt a nedieľ. Nie je to možné stihnúť ani po večeroch, aj keď pracujeme, povedzme 14 hodín denne. Vysmial ma, kričal po mne, vyhodil ma z kancelárie.“ uviedla Milana Kašparová.
„Bola som svedkom, keď sme mali spoločný míting a pán manažér do toho vstúpil a nevhodným spôsobom kričal na kolegyňu. Po relatívne krátkej dobe som nadobudla pocit, že sa po nej, ako sa ľudovo povie, vozí, že ju šikanuje a vôbec som nevidela dôvod,“ prezradila bývalá kolegyňa Katarína Mešková.
Snažili sme sa telefonicky kontaktovať aj spomínaného nadriadeného. „Ako v každej spoločnosti, nie je možné úplne predísť tomu, že niektorí zamestnanci (obzvlášť tí bývalí) nie sú spokojní. Obvinenia, ktoré sú obsahom Vášho emailu sú však nepravdivé, spoločnosť ich odmieta ako nepravdivé a oprávnene ich vníma ako útok na dobré meno spoločnosti,“ zaznelo v písomnom stanovisku bývalého zamestnávateľa.
Dve protichodné tvrdenia
Máme tu teda dve protichodné tvrdenia. Ak sa zamestnanec ocitne v podobnej situácii, mal by so zamestnávateľom začať komunikovať oficiálne a písomne.
„V takom prípade je správny postup podať písomnú sťažnosť priamo zamestnávateľovi, ktorý má následne povinnosť ju prešetriť, odpovedať, prijať opatrenia a tak ďalej. A v prípade, že toto nebude dostatočné, potom sa obrátiť na súd,“ poradil nezávislý advokát Branislav Welter.
„V prvom rade by sa mal obrátiť na svojho zamestnávateľa na svojich nadriadených a riešiť to s nimi. Pokiaľ takéto riešenie nie je vhodné, má možnosť osloviť zástupcov zamestnancov, odborové zväzy. Pokiaľ teda neuspeje zamestnanec ani prostredníctvom odborárom, tak potom je tu inšpektorát práce,“ uviedol riaditeľ Inšpektorátu práce v Žiline František Cyprich.
Podnet tretej strany
Oficiálnu písomnú sťažnosť firme, či na inšpektorát práce môžu podať aj kolegovia, ako podnet tretej strany.
„Človek, ktorý zažíva toto správanie je naozaj vo veľmi ťažkej situácii, často krát existenčne finančne, psychicky. Od človeka, ktorý je v takejto ťažkej situácii očakávať to, že sa teraz postaví a vyrieši nejaké problémy, to je ako veľmi ambiciózne. Ten potenciál je práve v tých kolegoch,“ vyhlásil psychológ Róbert Vavro.
Inšpektorát práce na podnet tretej strany začal prešetrovať aj nami medializovaný prípad. No keďže už ani jedna zo zamestnankýň vo firme viac ako rok nepracuje, odhaliť pravdu v tomto a v podobných prípadoch je náročné.
„Hovoríme o všeobecnosti, že zamestnanci namiesto toho, aby podali sťažnosť, tak sa dostávajú do kruhu zlých medziľudských vzťahov. Potom to väčšinou skončí tak, že zamestnanec odíde od svojho zamestnávateľa,“ povedal Cyprich.
„S odstupom času, keď tam inšpektori práce prídu, tak väčšinou zistia od bývalých kolegov a od zamestnávateľa, že to bol v úvodzovkách problémový zamestnanec, ktorý sa nejakým spôsobom nesťažoval a potom odišiel. Takže právomoci inšpekcie práce sú v niektorých veciach trochu obmedzené,“ dodal.
Zamestnanci reagujú najčastejšie výpoveďou
Podľa Inšpektorátu práce drvivá väčšina zamestnancov na nevhodné správanie nadriadených na pracovisku reaguje podaním výpovede. No podľa psychológa ani odchod z práce nie je riešenie.
„Keď aj niekto, kto zažíva takú šikanu odíde z pracoviska, odnáša si ťažké a veľakrát trvalé následky. Ale ten, ktorý sa dopúšťal nežiadúceho správania alebo násilia a ostane pôsobiť v nebodaj tej istej pozícii, to je hrozné, pokračuje ďalej,“ skonštatoval Vavro.
Vo všeobecnosti platí, že sťažnosti je najlepšie podávať ešte v čase, keď trvá zamestnanecký pomer. Za dokázané porušenie pracovnoprávnych vzťahov môže Inšpektorát práce udeliť pokutu až do výšky 100 000 eur. V prípade závažných porušení aj dvakrát toľko. Ak zamestnanec nevie ako napísať sťažnosť a komu ju adresovať, môže využiť inštitúcie na ochranu ľudských práv.
„Úrad verejného ochrancu práv je zadarmo a vie vám poradiť. Má aj tú právomoc, vie odstúpiť priamo na riešenie tomu kompetentnému orgánu,“ uviedol Welter.
„Odporúčame klientke obrátiť sa na slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Stredisko ako národná antidiskriminačná autorita je oprávnená klientke poskytnúť bezplatnú právnu pomoc. Znamená to, že stredisko podá v mene klientke antidiskriminačnú žalobu,“ poradila právnička zo Slovenského národného strediska pre ľudské práv Miroslava Novodomcová.
Potreba písomného dokladu
Pani Katarína sa s podnetom porušenia pracovnoprávnych vzťahov obrátila na súd
„Uľaviť sa mi uľavilo áno, ale napriek tomu mám ambície nejakým spôsobom vykonať zadosťučinenie,“ povedala bývalá kolegyňa Katarína Mešková.
Na súde však bude musieť uniesť dôkazné bremeno, čo nebude jednoduché. Vždy treba mať nejaký písomný doklad, lebo inak sa to nedá prešetriť objektívne, pokiaľ je to 1 tvrdenie, 2 tvrdenie a navyše uplynú aj nejaký čas, tak je veľmi ťažké.
„Mailová komunikácia sa považuje za písomnú komunikáciu. Vždy treba mať nejaký písomný doklad, inak sa to nedá prešetriť objektívne. Pokiaľ je to jedno tvrdenie a druhé tvrdenie. Navyše uplynú aj nejaký čas, tak je veľmi ťažké,“ uzavrel Welter.
