Od septembra bude v školách 13,5-tisíca pomocných profesií, teda o štyritisíc viac ako dnes. Ide napríklad o sociálnych a špeciálnych pedagógov či psychológov. Najväčší problém majú školy získať logopédov a liečebných pedagógov.
Na trhu práce je ich nedostatok a štúdium je obmedzené a študovať sa dá len na bratislavskej univerzite. Rezort školstva by chcel programy rozšíriť aj na ostatné univerzity, tie však o ne zatiaľ nemajú záujem.
Chýbajúcim logopédom a školským psychológom sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Denisa Žilová:
Liečebný pedagóg Peter Farbar funguje na základnej škole podobne ako psychológ. Pomáha deťom so špeciálno-výchovnými potrebami začleniť sa do vzdelávacieho procesu. Robí to však inými metódami a nediagnostikuje ich. Je zároveň podporou pedagógom.
„Tým ktorí sú v v triedach deťmi dlhšie, častejšie, práve im odovzdávam zručnosti, ako pracovať s deťmi, ktoré majú problémy seba regulácií, seba ovládaní, problém impulzívnosťou,“ priblížil Farbar.
Na trhu práce je ich zhruba 20. Ročne končí magisterský stupeň maximálne 10 absolventov. Tento rok sa na bakalársky stupeň hlási 47 uchádzačov a na magisterský štyria. Preto ho ani neotvoria.
„Minulý akademický rok bakalársky stupeň absolvoval jeden študent, magisterský stupeň žiadny, v dôsledku nepríjmania uchádzačov z dôvodu akreditácie. Na spojený program logopédia prijatých bolo 30 a štúdium úspešne ukončilo 16 študentov,“ priblížila hovorkyňa Univerzity Komenského Eva Kopecká.
Dalo by sa predchádzať rečovým vadám
Škola tvrdí, že o logopédiu je síce vyšší záujem, no pre personálne dôvody a ďalšie komplikácie pri umiestňovaní na prax nenavýšia počet prijímaných študentov.
Experti hovoria, že ak by týchto profesií bolo v materských i základných školách viac, mnohé problémy u detí by ani nevznikli.
„Často potrebujú iba dotiahnuť niektoré hlásky, riešia sa problémy so sluchovým rozlíšením hlások. Na to tá práca je vynikajúca, aby sa predišlo aj poruchám učenia. Ak rodiča odkladajú aj školského logopéda, môže sa stáť, že dieťa je nepripravené na školu, zle skloňuje, môžu sa nám tam objaviť problémy s porozumením reči,“ pokračovala logopedička Danica Trančíková.
Pomôcť by mohli rekvalifikácie
Viktor Križo z Centra inkluzívneho vzdelávania si myslí, že riešením nedostatku odborníkov by mohli byť prístupnejšie rekvalifikácie školských povolaní.
„Vyhláška umožňuje rozširujúce štúdium všetkých tých profesií okrem sociálnej práce, ale vysokoškolská prax sa tomu veľmi bráni. Okrem špeciálnej pedagogiky všetky ostatné to zatiaľ neumožňujú, ani logopédi, ani špeciálni pedagógovia,“ povedal Križo.
Minister školstva Tomáš Druker (Hlas-SD) zatiaľ hovorí o rozšírení štúdia liečebnej pedagogiky na ďalšie univerzity.
„Už sme diskutovali aj s fakultami pedagogickými, že chceme sa vrátiť k tomuto odboru, aby do budúcna sa mohli dovzdelávať, či už súčasné programy, alebo ako samostatná profesia,“ dodal šéf rezortu.
Viaceré pedagogické fakulty, ktoré sme kontaktovali, sa však tento program zatiaľ otvoriť nechystajú. Univerzita Komenského v tomto akademickom roku nepristúpi ani k rozširujúcemu štúdiu logopédie či liečebnej pedagogiky.
