Jarná prognóza Európskej komisie (EK), ktorú zverejnili v stredu (15. 5.), naznačila, že Slovensko čaká dobrý ekonomický rast. Slovenský HDP má v roku 2024 vzrásť o 2,2 percenta v dôsledku rastu súkromnej a verejnej spotreby. V roku 2025 by mal hospodársky rast dosiahnuť 2,9 percenta najmä vďaka silnému domácemu dopytu.
Tento rok by podľa prognóz EK Slovensko malo dosiahnuť deviaty najlepší rast v 27-člennej Únii. V roku 2025 sa dostane na siedmu najlepšiu priečku v Únii.
V roku 2023 zostala celková inflácia na úrovni jedenástich percent v dôsledku vyšších cien energií a potravín. Komisia predpokladá, že inflácia sa na Slovensku v tomto roku spomalí na 3,1 percenta, ale v roku 2025 narastie na 3,6 percenta v dôsledku očakávanej konvergencie cien energií k trhovým úrovniam.
HDP vlani vzrástol len o 1,6 percenta, čo odráža pokles súkromnej a verejnej spotreby. Slabšia ekonomická výkonnosť hlavných obchodných partnerov krajiny mala za následok pokles exportu. Súčasný výrazný pokles dovozu viedol k celkovému kladnému príspevku čistého vývozu.
Zrýchlenie hospodárskej aktivity
Komisia očakáva, že hospodárska aktivita sa v roku 2024 zrýchli vďaka rastu súkromnej a verejnej spotreby a oživeniu vývozu v dôsledku silnejúceho vonkajšieho dopytu.
Vládne podporné opatrenia by mali aj v roku 2024 obmedzovať vplyv vysokých cien energií na domácnosti a podniky. Plánované zvýšenie reálnych miezd by zas malo poskytnúť ďalší stimul pre súkromnú spotrebu.
V roku 2024 je však rast investícií obmedzený, po výraznom skoku o 10,6 percenta v roku 2023, lebo Slovensko do konca minulého roka zintenzívnilo využívanie fondov EÚ.
V roku 2025 sa očakáva zrýchlenie investícií hlavne v dôsledku čerpania štrukturálnych fondov EÚ a zdrojov z plánu obnovy.
Napätý trh práce
Podľa prognóz EK miera nezamestnanosti bude naďalej klesať – z 5,8 percenta v roku 2023 na 5,4 percenta v roku 2024 a 5,2 percenta v roku 2025, čím sa udrží napätý trh práce.
Hlavnou hybnou silou znižovania nezamestnanosti je pokles populácie v produktívnom veku, pričom dopyt po práci zostáva silný.
V roku 2023 rast nominálnych miezd zaostával za mierou inflácie, očakáva sa však, že v rokoch 2024 a 2025 budú platy zamestnancov rásť výrazne rýchlejšie ako inflácia, čo povedie k zvýšeniu reálnych miezd.
Vyšší verejný deficit
Verejný deficit sa v roku 2023 zvýšil na 4,9 percenta HDP v dôsledku podpory energetiky, trvalého zvyšovania miezd vo verejnom sektore a sociálnych dávok.
V roku 2024 sa verejný deficit zvýši na 5,9 percenta v dôsledku výdavkových opatrení z roku 2023 (vyššie odmeny verejných zamestnancov, rodinný balík, rodičovský bonus v rámci reformy dôchodkového systému, vyplácanie 13. dôchodku).
Rozpočtové náklady na opatrenia zmierňujúce vplyv vysokých cien energií majú klesnúť na 0,4 percenta HDP oproti 2,1 percenta v roku 2023. To by malo byť čiastočne kompenzované novými opatreniami na zvýšenie príjmov.
Tými je napríklad zvýšenie podielu sociálnych odvodov do verejného dôchodkového piliera, odvody zo zisku bánk, zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnávateľov a zvýšenie sadzby dane z nehnuteľností v obciach.
Pri absencii konsolidačných opatrení by mal deficit verejnej správy zostať na vysokej úrovni 5,4 percenta HDP aj v roku 2025. Komisia predpokladá úplné ukončenie opatrení na podporu energetiky v roku 2025.
