Okresný súd Bratislava 4 v utorok (7. 5.) zamietol žalobu mimovládnej organizácie voči mestu Stará Ľubovňa pre segregáciu vzdelávania rómskych detí. Pritom vlani vo februári Najvyšší súd SR potvrdil, že vzdelávanie čisto rómskych detí na škole v časti Podsadek je nezákonné.
Mesto zatiaľ netuší, čo z rozsudkov v konečnom dôsledku vyplýva. Jedno je však jasné – súdne spory majú negatívny dosah na školu aj samotných žiakov. Základnú školu v staroľubovnianskej mestskej časti Podsadek navštevuje viac ako 400 výlučne rómskych detí.
Súdne spory voči mestu spustili lavínu. Miestni hľadajú spôsob, ako čo najcitlivejšie premiešať žiakov z osady do mestských škôl.
Údajnej segregácii rómskych detí sa v Správach RTVS z regiónov venovala redaktorka Ivana Ratkovská:
„Máme síce voľné kapacity v rámci našich základných škôl v meste, ale reálne to vyvolá veľa emócií, ktoré sú úplne zbytočné,“ uviedol prednosta MsÚ Stará Ľubovňa Aleš Solár. Rodičia totiž aj na poslednom zápise prvákov, preradenie do školy mimo osadu odmietli.
„Nejakých štyroch rodičov sme mali, ktorí boli na zápise v mestských školách, ale zvyšok sa vyjadril, že v Podsadku je to blízko a majú obavy, že nebudú zvládať finančné náklady,“ priblížila riaditeľka ZŠ Podsadok v Starej Ľubovni Viera Kičurová.
„Nemyslím si, že Podsadok je príklad segregácie. Práve naopak, je príklad ústretovosti k bezproblémovému prístupu žiakov ku vzdelaniu,“ vyhlásil štátny tajomník MIRRI pre regionálny rozvoj Michal Kaliňák (Hlas-SD).
Začlenenie školákov z osád nie je jednoduché
Kým v rómskej mestskej škole v Podsadku sa hovorí o segregácii, v obci Lomnička, kde majú v škole 856 rómskych žiakov, sa o segregácii nehovorí. Obec je totiž výlučne rómska. Dochádzanie detí do mesta si ani nevedia predstaviť.
„Je to nereálne, aby ráno stáli na zastávke a čakali na autobusy, aby ich niekde odviezli. Nesúhlasili by s tým ani deti, ani rodičia,“ myslí si riaditeľ ZŠ s MŠ v Lomničke Miroslav Zelina.
Začleniť školákov z osád medzi majoritu je podľa mnohých odborníkov prakticky nevykonateľné. „Nech príde ten génius, ktorý mi to ukáže, ako nastaviť inklúziu. Pre mňa je dôležité, aby bola škola kvalitná aj keď nebude inkluzívna,“ vyhlásil splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško.
Na súdne spory doplácajú v konečnom dôsledku deti. „Musím povedať, že nás to dosť obmedzuje. Zapojili sme sa do plánu obnovy na odstránenie dvojzmenky, ktorý však zamietli kvôli tomu, že sme na súde ohľadom segregácie,“ uzavrela Kičurová.
