Hospodárska spolupráca namiesto konfliktov. Vznik Európskej únie bol motivovaný aj snahou dovtedajších rivalov, Nemecka a Francúzska, vymieňať si informácie o produkcii kľúčových surovín akou je napríklad oceľ. Slovensko sa stalo súčasťou spoločenstva pred 20 rokmi. Aj nám prospelo prehĺbenie obchodných vzťahov.
Integrácia Slovenska do Európskej únie dala zahraničným podnikateľom a investorom dôležitý signál.
„Geopolitické ukotvenie krajiny potom prináša ďalšie benefity. Predovšetkým bezpečnosť, na ktorú najviac reflektujú ako jeden z prvých bodov zahraniční investori, keď si vyberajú krajinu, do ktorej investovať,“ uviedol analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
„Najväčší problém sme mali na kapitálovom trhu, kde pôsobilo veľa slabých, často špekulatívnych inštitúcií, takže toto bola veľká výzva. Práve tie predvstupové pravidlá, zákony, nám umožnili urobiť veľkú reformu tejto časti trhu. Znamenalo to, že zhruba 90 percent inštitúcií muselo z trhu odísť. Buď zanikli, alebo sa zlúčili so silnejšími,“ informoval guvernér Národnej banky Slovenska v rokoch 2010 až 2019 Jozef Makúch.
Ekonomickej prosperite Slovenska po vstupe do EÚ sa v Správach RTVS venoval Vladimír Amrich:
Prílev kapitálu, prístup na spoločný európsky trh, ale aj eurofondy vzápätí pomohli prudko zvýšiť prosperitu Slovenska. Výkonnosť našej ekonomiky stúpla asi o 80 percent, priemerná mzda o 60 a zamestnanosť zhruba o 20 percent.
„Najmä pre malé krajiny, ktoré sú vo vnútri kontinentu, je veľmi výhodné spolupracovať s ostatnými krajinami. V neposlednom rade je to aj otázka finančných výhod, pretože za tých 20 rokov sa Slovensku podarilo čerpať veľké množstvo či už predvstupovej, alebo povstupovej pomoci“ povedal Gábriš.
Slovensko zaostáva v kvalite vzdelávania
„Mali sme okresy na juhu alebo východe Slovenska, kde skoro vôbec nebolo práca. Dnes, keď sa pozrieme do rovnakých okresov, môžu mať niektoré nadpriemernú nezamestnanosť, povedzme 10 percent a nie 30 alebo 40 percent. Benefit prichádza cez makroekonomické efekty. Celá ekonomika sa dvihla, platy v celej ekonomike stúpli, takže aj v tých domácich podnikoch, v štátnej správe, v službách stúpli mzdy viac, než keby sme neboli vstúpili do EÚ,“ skonštatoval člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Ďalšie reformy a pravidlá musela krajina splniť pred vstupom do eurozóny. Takzvané maastrichtské kritériá požadovali, aby mala krajina stabilnú infláciu a úrokové sadzby a tiež zdravé verejné financie.
„Potom na záver sa ma opýtali, či som presvedčený o tom, že maastrichtské kritériá sú dobré. Povedal som, že ich úplne vítam, lebo som presvedčený, že sú správne, pre stabilitu ekonomiky aj meny. Po druhé, hovorím, že keďs politikmi dôjde debata, že už na argumenty nereagujú, tak jednoducho poviem, že to sú maastrichtské kritériá, treba to plniť,“ vyhlásil guvernér Národnej banky Slovenska v rokoch 1993 až 1999 Vladimír Masár.
Rast prosperity v ďalších rokoch bude závisieť predovšetkým od kvality vzdelávania a investícií do vedy a výskumu. V týchto oblastiach však Slovensko dlhodobo zaostáva.
