Sociálni partneri sa na výške minimálnej mzdy zatiaľ nedohodli. Niektorí z nich nesúhlasia ani s automatom na jej zvyšovanie. Novelu zákona o minimálnej mzde preto minister práce Erik Tomáš zatiaľ na rokovanie vlády nepredloží. Diskutovať musí aj s koaličným partnerom. Ten si totiž stanovil podmienku.
Ak sa sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, ministerstvo práce navrhuje, aby bola na úrovni 60 percent priemernej mzdy – namiesto súčasných 57 percent.
„Zástupcovia odborov schválili a odsúhlasili tento zákon, ale s pripomienkami a zamestnávatelia nevyslovili súhlas s týmto zákonom,“ uviedol minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Aké problémy môžu nastať po zvýšení minimálnej mzdy? Zisťoval v relácii RTVS Aktuálne :24 redaktor Radoslav Šebo:
„Napríklad Česká republika je dnes niekde na úrovni 42 percent priemernej a minimálnej mzdy a snažia sa dostať niekde na úroveň 47 percent,“ podotkol viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
„Obávame sa, že najmä v prípade menej ekonomicky rozvinutých regiónov budú mať problém zamestnávatelia dodržať tieto navrhované nárasty,“ vyjadril obavy viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský.
Zamestnávatelia majú obavy najmä z príplatkov, ktoré sú na minimálnu mzdu naviazané. Čím vyššia bude, tým vyššie budú aj príplatky. Zamestnávatelia chcú na tripartite diskutovať o iných mechanizmoch ich výpočtu.
„Pre nás je akceptovateľná diskusia iba jedine s takým výsledkom, ktorý povedie buď k ešte vyšším príplatkom, alebo k nástrojom, ktoré budú vytvárať tlak na znižovanie objemu hodín, ktoré vykonávajú zamestnanci v neštandardných časoch, najmä v noci,“ vyhlásila prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová.
Rokovanie o zákone sa posúva
O zákone o minimálnej mzde mali poslanci Národnej rady rokovať už na júnovej schôdzi, no rokovanie sa presúva na september alebo na október. Podpora zákona o minimálnej mzde v pléne Národnej rady je nateraz otázna, keďže jeden z koaličných partnerov si stanovil podmienku.
Podľa šéfa rezortu práce, Slovenská národná strana (SNS) za podporu zákona o minimálnej mzde požaduje zavedenie automatu na zvyšovanie minimálnych dôchodkov, aby boli vo výške najmenej 33 percent z priemernej mzdy.
„Aby ľudia, ktorí mali 40 odpracovaných rokov, nemuseli fungovať na sociálnych dávkach, aby mali základný status. Štyridsať rokov si platili bytie z nízkeho základu, tak musia mať aspoň ako-tak dôstojný život. A to môže byť iba vtedy, ak sa bude automaticky valorizovať,“ povedal poslanec NR SR Roman Michelko (SNS).
„Ten, kto menej pracoval, menej platil, môže mať nakoniec vyšší starobný dôchodok ako ten, ktorý platil z úrovne priemernej mzdy. To je nešťastný nápad,“ myslí si odborníčka na sociálne veci Ľubica Navrátilová.
„Minimálna mzda ako 60 percent z priemernej mzdy je v Programovom vyhlásení vlády, za ktoré hlasovala aj SNS, bez podmienok. Takže my chceme diskutovať s koaličným partnerom, pretože bez koaličných hlasov tento zákon ťažko prejde,“ ozrejmil Erik Tomáš.
O minimálnej mzde sa malo rokovať aj na koaličnej rade v pondelok (20. 5.). Rozhovory na túto tému však odložili na neurčito.
