Riadenie vojenskej pomoci Ukrajine čisto štruktúrami Severoatlantickej aliancie je prirodzený posun od doterajšieho stavu. V piatok (14. 6.) po skončení dvojdňových rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO v Bruseli to uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD), informoval spravodajca TASR.
Všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie súhlasia s presunom zodpovednosti za riadenie vojenskej pomoci na oficiálne štruktúry NATO. Uviedla to v piatok česká ministerka obrany Jana Černochová na úvod druhého dňa rokovaní ministrov obrany NATO v Bruseli.
Kaliňák pripomenul, že k mierovým rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou sa zdá byť dlhá cesta. Preto je podľa neho dobré, že NATO sa nepúšťa do „vojenského dobrodružstva“ v zmysle nasadenia vojakov do tohto konfliktu a prevláda pragmatizmus.
Dodal, že v rámci kontaktnej skupiny členských krajín, ktoré riešia vojenskú pomoc Ukrajine, hlavným príspevkom Slovenska sú nesmrtiace systémy a pomoc napríklad v energetickej oblasti. To pre Ukrajincov bude dôležité počas budúcej zimy.
„Slovensko vstupuje do tejto pomoci nielen nesmrtiacim pomôckami, ale aj tými, ktoré pomáhajú predovšetkým civilnému obyvateľstvu,“ vysvetlil.
Dodal, že z pohľadu diskusií na úrovni NATO o pomoci Ukrajine Slovensko chce zo svojho dvojpercentného rozpočtu na obranu započítavať aj investície do infraštruktúry dvojakého použitia, čo sa týka napríklad železničných a cestných spojení, ale aj vojenských nemocníc.
Kaliňák o „najväčšej medzere“ NATO
Minister v Bruseli spojencom pripomenul, že Slovensko po vypuknutí vojny na Ukrajine prišlo o svoju leteckú a pozemnú protivzdušnú obranu, ktorú darovalo Kyjevu. V tom dnes vidí najväčšiu medzeru Aliancie, lebo ak tá chce ísť cestou odstrašovania rivalov, bez účinnej ochrany slovenského vzdušného priestoru to podľa neho nepôjde.
„My intenzívne rokujeme o nákupe nového systému a verím, že nové postupy umožnia, aby sa zefektívnil ten rotačný systém protivzdušnej ochrany,“ uviedol.
Ministri obrany v Bruseli riešili aj otázky koordinácie vojenskej pomoci Ukrajine, čo by už nemalo byť na pleciach kontaktnej skupiny vedenej Spojenými štátmi, ale zodpovedať by za to mali oficiálne štruktúry NATO.
„Z môjho pohľadu je to prechod prirodzený, ktorý bude mať omnoho efektívnejšie riešenie. V pôvodnom stave tam bolo omnoho viac krajín, ako je členov NATO. Tá situácia sa vyvinula. Na nás to nebude mať nejaký zásadnejší vplyv. My sme deklarovali aj na spoločnom rokovaní s ukrajinskou vládou, čo chceme ďalej robiť,“ odkázal Kaliňák.
Maďarsko nebude blokovať pomoc
Černochová upozornila, že koordinácia vojenskej pomoci Ukrajine sa bude dolaďovať na júlovom summite vo Washingtone. Teraz v Bruseli však všetky členské krajiny naznačili, že to odobria, len Maďarsko má istú výnimku. Aliancia chce zmeniť organizáciu vojenskej pomoci pre Ukrajinu a to tak, že zodpovednosť od Američanov prevezme samotné NATO.
„Dobrou správou je, že Maďarsko nebude nič blokovať a že ďalej postupujeme jednotne všetci spojenci,“ opísala situáciu. „Je dobre, že tá koordinácia bude viac zameraná jedným smerom. Všetky tie rôzne iniciatívy a skupiny, ktoré dnes Ukrajine pomáhajú, budú zjednotené pod Alianciu. To je prínos a ušetrí to mnoho rokovaní a možno aj nejasností,“ vysvetlila.
Po výnimke pre Maďarsko podľa nej nehrozí, že aj iní spojenci požiadajú niečo podobné. Na rokovaniach ministrov obrany totiž zaznela podpora od všetkých ostatných spojencov. Spresnila, že nikto v Aliancii nechce dostať Maďarsko pod nejaký tlak a nikto ani neuvažuje o odchode Maďarska z NATO.
Upozornila, že maďarské konanie v rámci Aliancie, čo sa týka pomoci Ukrajine, je skôr odkaz pre domácich voličov ako ohrozenie nejakých zabehnutých postupov v Aliancii.
Voľba nového predsedu
Návrh generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga na ponúknutie dlhodobých finančných záväzkov Ukrajine, v hodnote okolo 40 miliárd eur ročne pre vojenskú pomoc, je podľa slov Černochovej v štádiu skúmania.
Rieši sa totiž čo všetko sa započítava do týchto záväzkov. Nielen v rámci NATO, ale aj v rámci EÚ cez Európsky mierový nástroj (EPF), aby sa niektoré položky nezapočítavali dvakrát.
Aj preto podľa jej slov Česká republika zatiaľ nevie povedať aká bude výška jej finančných príspevkoch v rámci tejto schémy. Stoltenberg vo štvrtok (13. 6.) uviedol, že hrubý domáci produkt (HDP) členov NATO bude slúžiť ako základ pre výpočet spravodlivého „rozdelenia záťaže“ pre sumu 40 miliárd eur.
Spresnil, že ak HDP Spojených štátov je zhruba 50 percent celkového HDP Aliancie. Američania tak budú zodpovední za polovicu záväzkov. Zvyšok sa rozdelí medzi európskych spojencov a Kanadu.
Černochová zároveň potvrdila, že voľba nového šéfa Aliancie bude témou summitu vo Washingtone. Praha pritom podporí kandidáta, ktorý musí byť rovnako schopný viesť NATO ako bol počas posledných desať rokov Stoltenberg. Holandského expremiéra Marka Rutteho označila za takého kandidáta a upozornila, že Holandsko „má všetky tromfy vo svojich rukách“.
