Počet zahraničných turistov na Slovensku sa vlani medziročne zvýšil. Minulý rok od júna do septembra ubytovacie zariadenia evidovali spolu 6,8 milióna prenocovaní. To je oproti roku 2022 nárast o 10 percent.
Letná sezóna bude aj v tomto roku pre náš turistický ruch kľúčová. Až 47 percent turistov navštívi Slovensko práve počas nej.
Najslabšími regiónmi z pohľadu cestovného ruchu sú Košický a Žilinský kraj. Okrem nich sa chce ministerstvo zamerať aj na podporu Bratislavského kraja.
Nadchádzajúcej letnej sezóne sa v Správach RTVS venovala redaktorka Barbora Žiačiková:
„Ponúkli by sme im aj okolie Bratislavy. Pretože Podunajsko je mimoriadne zaujímavé, niektorí sú orientovaní na šport – je tu divá voda, môže sa splavovať rieka Dunaj, sú tu aj nádherné technické pamiatky na Dunaji,“ opisuje generálna riaditeľka Slovakia Travel Ivana Magátová.
Prioritou ministerstva je prilákať viac zahraničných turistov. „Zahraničná klientela je veľmi dôležitá z toho titulu, že v podstate vykazujú podstatne vyššie výdavky ako domáca klientela.“ Priblížil generálny riaditeľ sekcie destinačného manažmentu cestovného ruchu MCRS Tomáš Ondrčka.
Zber dát o turistoch
„Pomer domácich je 60 percent k cudzincom 40 percent, či budeme hovoriť o návštevníkoch alebo prenocovaniach. Tento pomer chceme v dlhodobom horizonte obrátiť opačne,“ vyhlásil štátny tajomník ministerstva cestovného ruchu Marek Harbuľák.
„Možno sa chceme aj sústrediť pri zahraničných klientoch na podporu nových leteckých liniek, pretože skutočne pokiaľ máte priame lety do danej destinácie, tak automaticky zaznamenáte prudký rozvoj cestovného ruchu,“ dodal Ondrčka.
„Veľký potenciál vidíme v Rumunsku, ale aj v severských krajinách a postupne, ak teda sa bude rozvíjať aj letecká doprava, tak vidíme potenciál aj v zámorí alebo v ďalších vzdialenejších krajinách západnej Európy,“ povedal Harbuľák.
Cestovnému ruchu na Slovensku by mohol pomôcť aj zber dát o turistoch, napríklad cez systém eVisitor. „Toto je práve projekt ktorý nám v reálnom čase vie povedať, kto navštívil daný región, na ako dlho, aká národnosť, aké pohlavie, aká veková štruktúra,“ priblížil Ondrčka.
„Chceme vytvoriť jednu platformu na ktorej si chceme tieto dáta vyhodnocovať z pohľadu pre cestovný ruch, ale aj z pohľadu toho ako tento potenciál využiť ešte lepšie a ešte efektívnejšie,“ uviedol Harbuľák. Ministerstvo plánuje projekt spustiť do dvoch rokov.
