Významným nálezom sa pochválili archeológovia z Východoslovenského múzea v Košiciach. Na najmladšom sídlisku objavili niekoľko kostier. Pochádzajú z revolučného obdobia takzvaných meruôsmych rokov v prvej polovici 19. storočia.
Kostry s najväčšou pravdepodobnosťou patria poľským dobrovoľníkom, ktorí padli počas bitky pri Budimíri v decembri 1848. Bojovali po boku uhorských revolucionárov proti cisárskym vojskám.
„Nikto asi neveril, že tu tí poľskí dobrovoľníci budú. Musím povedať, že na začiatku, keď sme začali kopať, aj ja som bol veľmi pesimistický,“ skonštatoval archeológ Východoslovenského múzea v Košiciach Ján Rákoš.
Archeologickému nálezu v Košiciach sa v Správach RTVS z regiónov venoval redaktor Ondrej Behún:
Jediný náznak pochádzal z maďarských novín z roku 1880. Archeologický výskum ukázal, že bol pravdivý. Archeológovia odhalili tu, vedľa najmladšieho košického sídliska, nateraz šesť tiel. Predpokladajú, že v blízkom okolí sa nachádzajú aj ďalšie.
„Bol to fantastický pocit, že niečo také je na území tejto mladulinkej mestskej časti, ktorá má vlastne len 39 rokov, je tu nejaká história,“ povedala prednostka úradu MČ Košice – Sídlisko Ťahanovce Beáta Zemková. „Je predpoklad, že to boli skutočne mladí chalani 17-18 roční,“ dodal riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach Dominik Béreš.
Dôležité informácie
Ľudské ostatky v zlom stave ležali pri doteraz jedinej historickej pamiatke sídliska – pri renesančnom stĺpe. „Napríklad v období 50. rokov sa celá táto časť orala. Orala sa aj bezprostredne pri stĺpe, čiže aj to urobilo svoje. Napríklad jedna lebka je vyslovene ako keby ju dakto rozpučil,“ hovorí Rákoš.
Aj napriek tomu nález poskytol dôležité informácie napríklad o pochovávaní v revolučných rokoch. „Keby tam nebola úcta, tak ich jednoducho nahádžu do jamy šírom-šárom, jedného cez druhého. Ale oni ich pekne pietne naukladali vedľa seba,“ pokračuje Rákoš.
„Aj tento nález skutočne potvrdzuje veľmi veľký význam bojov, ktoré prebiehali pri Košiciach,“ myslí si Béreš.
„Poľská ambasáda má záujem podporovať túto iniciatívu, aby sa jednak vyhodnotili výsledky tohto výskumu, ale najmä urobiť z toho skutočne pietne pamätné miesto,“ vyhlásil honorárny konzul Poľskej republiky Ján Hudacký.
V budúcnosti by mohlo byť prístupné aj pre verejnosť. Nateraz zostáva zamknuté za bránou.
