Oblaky na nočnej oblohe sú bežnou záležitosťou. Svietiace oblaky už tak veľmi nie. Začalo sa obdobie letného slnovratu, a teda aj obdobie tohto zvláštneho úkazu. Ak máte šťastie, môžete na ne naraziť na večernej prechádzke aj vy.
Hra svetla a farieb na nočnej oblohe, no nejde o polárnu žiaru. Tieto slabomodré pásy sa nazývajú svietiace oblaky. „Sú to oblaky, ktoré sa vytvárajú vo veľmi veľkej výške, niekedy okolo 80 kilometrov,“ vysvetlil generálny riaditeľ hvezdárne v Hurbanove Marián Vidovenec.
Svietiacim oblakom sa v reportáži v relácii Správy RTVS venovala redaktorka Marína Opálková:
Svietiace oblaky tvoria zamrznuté kryštály ľadu. Teplota v nich je -138 stupňov. Za svietiaci efekt môžu slnečné lúče, ktoré dopadajú na ľadové kryštály. Astronomicky sa nachádzame práve v období letného slnovratu a Slnko zapadá pomerne nízko.
„Dostane sa na úroveň 18 stupňov, približne pod obzor, a toto je dostatočné na to, aby nám dokázal v týchto výške už presvecovať tieto oblaky,“ pokračoval Vidovenec.
„Je to sezónny jav. Vidno ich od približne od konca mája do konca júla,“ podotkol zástupca generálneho riaditeľa hvezdárne Ivan Dorotovič.
Kedy je jav najviditeľnejší?
Najviditeľnejšie sú tesne po západe alebo pred východom slnka, teda v čase, keď je slnečné svetlo stále prítomné v horných vrstvách atmosféry, zatiaľ čo na povrchu je už tma. Neobjavujú sa však každý večer.
„No, taká vec, ako oblaky, je otázka náhody. Tu nejaká predikcia je trošku problematická čiže treba sledovať a buď bude mať človek šťastie alebo nie,“ skonštatoval Vidovenec.
Pozorovanie je jednoduché a nepotrebujete ani špeciálnu techniku. Viditeľné sú voľným okom dokonca aj v mestách so svetelným smogom. „Zvyčajne je veľmi nízko nad obzorom, musí byť na severe. Ak je jasno, prvým znakom je, že sa začínajú objavovať strieborné žilky, ako vlny vo vode,“ dodal fotoambasádor Európskeho južného observatória Zdeněk Bardon.
Svietiace oblaky sa každý rok objavujú čoraz častejšie. Podľa vedcov za to s veľkou pravdepodobnosťou môžu klimatické zmeny.
