Jednou z najhorúcejších tém predvolebnej kampane v eurovoľbách bola v mnohých členských krajinách Európska zelená dohoda. Ide o súbor opatrení, ako dosiahnuť v Európskej únii do roku 2050 klimatickú neutralitu.
Zaznievali okolo nej slová ako „zelený ošiaľ“ či „extrémna environmentálna iniciatíva“. Budúcnosť zelenej dohody bude jednou z kľúčových tém, ktorými sa bude zaoberať nový Európsky parlament, aj budúce vedenie Európskej komisie.
Post výkonného podpredsedu pre Európsku zelenú dohodu dostal slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič vlani v lete po rezignácii Holanďana Fransa Timmermansa. Podľa Šefčoviča má EÚ vďaka zelenej dohode najlepšie pripravený právny systém, ako sa dopracovať ku klimatickej neutralite.
„Mám možnosť veľmi veľa rozprávať ako aj s predstaviteľmi priemyslu, ale hlavne s občanmi. Myslím si, že konsenzus a silná podpora pre to, aby sme boli klimaticky neutrálni a mali zdravšie životné prostredie, je stále tu,“ povedal Maroš Šefčovič.
Na druhej strane však dodal, že sa v súvislosti s napĺňaním cieľov Európskej zelenej dohody prejavujú aj veľké obavy. „Prejavujú sa obavy, ako tento cieľ naplniť, aby sa neznížila životná úroveň, aby sme neohrozili konkurencieschopnosť európskeho priemyslu,“ vysvetlil.
V plnení cieľov zelenej dohody napredujeme
Európska zelená dohoda je súbor opatrení, ktoré presahujú jedno volebné obdobie. Časť z jej cieľov sa už podarilo naplniť.
Na mnohých zákonoch ako aj adresnejšej komunikácii s verejnosťou, zástupcami priemyslu či poľnohospodárstva, treba podľa slovenského eurokomisára ešte zapracovať.
„Z toho, čo sa podarilo, je evidentné, že veľmi silne napredujeme v znižovaní emisií oxidu uhličitého. Použili sme na to rôzne nástroje, ako obchodovanie s emisnými povolenkami, aj opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti alebo zvyšovania výroby pomocou obnoviteľných zdrojov,“ priblížil Šefčovič.
Chýba komunikácia
Šefčovič vyjadril radosť z toho, ako sa podarilo „jednoznačne naštartovať jadrovú renesanciu v Európe“. „Bolo mi jasné, že bez čistého zdroja jadrovej energetiky sa nám budú veľmi ťažko dosahovať aj klimatické ciele, ale najmä znižovať ceny energii vo všetkých štátoch EÚ,“ dodal.
Chýba mu však komunikácia, a to ako voči občanom, tak aj voči priemyslu. „Spoločný cieľ sme si stanovili, rovnako tak aj legislatívne rámce. Teraz dochádza k tomu, ako ich naplniť. Ako konkrétne pristúpiť k realizácii jednotlivých cieľov,“ uviedol.
Vysvetlil, že sa to robí rôznymi čiastkovými opatreniami, pri ktorých boli obavy z toho, či to nebude príliš drahé, prebyrokratizované aj či to nebude mať negatívny vplyv na životnú úroveň občanov v celej Únii. Podľa Šefčoviča to dokazujú aj tohtoročné protesty farmárov.
„Mali veľmi silný pocit, že neboli dostatočne počutí počas celého procesu. Preto si myslím, že dialóg jednak s občanmi, ale takisto aj s priemyslom, bude absolútne kľúčový,“ vysvetlil.
Eurokomisiu čaká množstvo výziev
Európska zelená dohoda má svojich zástancov aj odporcov aj na úrovni členských štátov. Časť z nich považuje ciele, ktoré vytýčila, za príliš ambiciózne a volajú po spomalení. Podľa Maroša Šefčoviča čaká novú Európsku komisiu množstvo výziev a práce.
„Určite to bude to, ako prepojiť veľké ciele a tempo, ktoré sme si stanovili, s konkurencieschopnosťou európskej ekonomiky,“ priblížil. Dodal, že viacerí producenti v rôznych oblastiach apelujú na zníženie cien energií, najmä elektrickej energie.
„Máme tu taktiež asertívne politiky, ako zo strany Číny, tak aj zo strany USA. Na všetky tieto otázky budeme musieť veľmi rýchlo hľadať odpovede. Očakávam, že aj nadchádzajúce samity európskych lídrov, ktoré sa majú venovať strategickej agende, sa budú venovať trom oblastiam. A to konkurencieschopnosti, debyrokratizácii a príprave ekonomiky, pracovnej sily a spolupráci s občanmi,“ uzavrel Šefčovič.
