Prílet prvých stíhačiek F-16 na Slovensko zo Spojených štátov je na spadnutie. No letisko, na ktorom ich môžeme plnohodnotne umiestniť, nemáme žiadne.
Ani päť rokov po ohlásenej rekonštrukcii letiska Sliač sme nedokázali pripraviť strategický priestor pre ich prílet. Modernizácia bude, zdá sa, trvať dlhšie ako všetci predpokladali. „Za 30 rokov sme tu neprestavovali žiadne vojenské letisko,“ povedal náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko.
Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika by neschopnosť dať v najbližšom čase do poriadku a pohotovostného stavu letisko Sliač, znamenalo „fatálne zlyhanie“. „Je to odborne aj politicky medzinárodná hanba,“ skonštatoval generál vo výslužbe Pavel Macko.
Najväčší vojenský nákup v histórii
Rok 2018. Slovensko uzatvára najväčší vojenský nákup v histórii. Vláda Petra Pellegriniho s ministrom obrany Petrom Gajdošom objednáva zo Spojených štátov náhradu za lietadlá MiG-29.
Štrnásť stíhačiek F-16 za viac ako 1,5 miliardy eur. Predpokladané dodanie stíhačiek bolo v roku 2022. Cieľovou destináciou malo byť letisko Sliač.
„Letisko nebolo obnovované a celá jeho infraštruktúra slúžila na prevádzku MiG-29, ktorá je zásadne odlišným typom lietadla ako F-16,“ vysvetlil Daniel Zmeko.
Projekt rekonštrukcie viazne
Modernizácia letiska sa mala začať v roku 2019. Po voľbách o rok neskôr sa zmenila vláda a projekt rekonštrukcie mal dokončiť nastupujúci minister obrany. Prišla prvá kritika jeho predchodcu.
„Až potom, keď sa podpísala zmluva, sa začali zamýšľať, či je vlastne to letisko Sliač vhodné na to, aby sa tam stíhačky F-16 umiestnili. No a zistili, že nie je,“ priblížil exminister obrany Jaroslav Naď.
Podľa Daniela Zmeka je rekonštrukcia letiska Sliač tak, aby vyhovovala stíhačkám F-16, „relatívne komplikovaná záležitosť“. Analytik Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií Michal Jerga priblížil, že odhad nákladov na rekonštrukciu letiska bol na úrovni 55 miliónov eur.
„Neurobil sa k tomu žiadny projekt, žiadna projektová dokumentácia, žiadna vizualizácia. Absolútne nič. Žiadne stavebné povolenia, žiadne plánovanie finančných prostriedkov. Schválil sa dokument na vláde a nič viac,“ dodal exminister Naď.
Chýbal rýchlejší a razantnejší postup
Podľa Michala Jergu ÚHP od rezortu financií dopytoval štúdiu uskutočniteľnosti, ktorej súčasťou mal byť detailný rozpočet. „Toto sme dostali v roku 2023,“ povedal.
„Ak niečo vyčítať Jaroslavovi Naďovi, tak to, že v tomto konkrétnom prípade mohol postupovať rýchlejšie a razantnejšie, uviedol vojenský analytik Vladimír Bednár.
Rozhodovacie procesy sa podľa slov náčelníka Generálneho štábu OS SR Daniela Zmeka ukončili až v roku 2021. „Minister povedal, že to pôjde cez akvizičnú agentúru Aliancie – NSPA,“ priblížil.
„V tomto prípade išlo o absolútne nevhodne zvolený spôsob. Len určitá lenivosť a alibizmus spôsobujú, že idete objednávať cez NSPA,“ reagoval súčasný minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Nesúhlasí veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor. „Ísť cez agentúru NATO je štandardný proces, ktorý robí mnoho iných štátov. A je pravda, že pre pandémiu aj náročnosť celého projektu došlo k zásadným oneskoreniam na strane agentúry NATO,“ vysvetlil.
S otázkami, prečo mešká rekonštrukcia letiska Sliač a ako dlho by mala trvať, sme sa mailom obrátili aj na agentúru NSPA. Náš mail poslali na viacero oddelení v rámci agentúry, no odpoveď sme do uzávierky reportáže nedostali.
Nevyužitý náskok
Kým súčasný minister obrany Robert Kaliňák obviňuje z omeškania rekonštrukcie letiska Sliač svojich predchodcov, exministri Jaroslav Naď a Martin Sklenár hovoria, že zdĺhavý bol povoľovací proces a narástli aj predpokladané náklady.
„Postupne hodnota predpokladanej zákazky rastie aj vzhľadom na zmeny v bezpečnostnom prostredí a zmeny na trhu so stavebnými materiálmi,“ vysvetli Sklenár. „To sú všetko výhovorky. Myslím si, že bývalé vedenie bolo zásadne neschopné a vidíme to na úplne každom kroku na ministerstve obrany,“ reagoval Kaliňák.
V roku 2020 postihla celý svet pandémia koronavírusu. Podniky obmedzili výrobu, na trhu chýbali dôležité komponenty ako napríklad čipy. Zo Spojených štátov v tom čase prišla správa, že stíhačky F-16 budú meškať.
Slovensko tak získava pomyselný náskok, aby rekonštrukciu letiska stihlo dokončiť do ich príletu. „Nevyužili sme ani to, že tie stíhačky viac ako dva roky meškajú. A nedokázali sme letisko pripraviť,“ skonštatoval generál vo výslužbe Pavel Macko.
Otvorená možnosť dislokácie letky
V roku 2023 sa vymenila vláda a do kresla ministra obrany si sadol Robert Kaliňák. Začalo sa hovoriť o zmene trvalého umiestnenia stíhačiek. Koalícia Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala, že „zváži možnosti zmeny dislokácie lietadiel F-16 zo základne Sliač na základňu Kuchyňa“.
„Okolo 200 miliónov zainvestujeme do letiska na Sliači, aby sme rovnakých 200 miliónov zainvestovali do letiska v Kuchyni? Letisko v Kuchyni bolo vždy riešené ako záložné dopravné letisko. Tam nemalo byť stíhacie letectvo. Veliteľstvo Vzdušných síl SR je vo Zvolene,“ povedal exminister Naď.
Generál Pavel Macko považuje úvahy o možnej dislokácii letky za politikárčenie. „Letisko na Sliači je centrálne dislokované. To znamená, že aj obslužnosť vzdušného priestoru aj reakčné časy na všetky smery sú ďaleko kratšie, ako keby sme používali Malacky,“ vysvetlil.
Dočasne budú fungovať v Kuchyni
Slovensko si v marci tohto roka v Spojených štátoch prevzalo prvé dve stíhačky F-16. Priletieť by k nám mali pravdepodobne v júli, no letisko Sliač pre ne pripravené nebude. V hre bolo ich umiestnenie napríklad v Poľsku, no nakoniec lietadlá F-16 pristanú na letisku v Kuchyni, kde môžu dočasne fungovať.
„Aj na letisku v Kuchyni budú stíhačky operovať v nejakom núdzovom prevádzkovom režime. Rozdiel je v tom, že tú rekonštrukciu letiska Sliač už sa nedá odkladať,“ povedal Macko. Na to, aby sa rekonštrukciu podarilo dokončiť čo najrýchlejšie, Slovensko podľa ministra Kaliňáka potrebuje ešte dva až tri roky.
Dnes je už zrejmé, že lietadlá F-16 budú dočasne niekoľko rokov operovať zo základne v Kuchyni, kým sa podarí dokončiť rekonštrukciu letiska Sliač. Všetkých štrnásť stíhačiek by na Záhorí malo postupne pristáť do roku 2025.
Civilné účely letiska Sliač
Otáznik však visí nielen nad finálnym umiestnením lietadiel, ale aj nad budúcnosťou civilnej časti letiska Sliač. Tú zrušilo ministerstvo obrany po vyhlásení začiatku rekonštrukcie.
Nadchádzajúci minister obrany, rovnako ako jeho nástupca plánoval letisko Sliač využívať duálne: na vojenské, aj civilné účely.
„Lietalo sa takmer do celého sveta. Boli by sme radi, keby sme sa vrátili ešte do dávnych čias, kedy boli pravidelné linky do Prahy alebo do iných miest. Myslím si, že by to malo využitie,“ povedala primátorka mesta Sliač Ľubica Balgová.
Civilný terminál letiska Sliač by podľa ministra Kaliňáka mohol existovať na ceste, ktorá spája Sliač a Sielnicu pred diaľnicou R1. „Tam by bola malá odbočka, tým pádom by to bolo vyčlenené z vojenskej základne a teoreticky by to vedelo občanom fungovať,“ dodal.
Aj keď od rozhodnutia kúpiť stíhačky F-16 prešlo šesť rokov, je vysoko pravdepodobné, že do príletu celej letky letisko Sliač zrekonštruované nebude.
