Dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová sa do slovenskej histórie zapísala najmä ako prvá a zatiaľ jediná žena zastávajúca prezidentskú funkciu.
Bola zároveň najmladšou hlavou štátu. Jej päťročný mandát poznačilo viacero významných udalostí. Pripomeňme si tri z nich:
1. Domáce a globálne krízy
Zuzana Čaputová nastúpila do úradu 15. júna 2019 po svojej inaugurácii. V prezidentskom kresle vystriedala bývalého prezidenta SR Andreja Kisku. „Neprišla som vládnuť, ale slúžiť občanom, obyvateľom, Slovensku,“ povedala vo svojom inauguračnom prejave.Jej úrad poznačilo niekoľko domácich i globálnych kríz.
Najprv prišla pandémia ochorenia COVID-19. Prvý prípad nákazy týmto ochorením na Slovensku zaznamenali začiatkom marca 2020, teda krátko po parlamentných voľbách, v ktorých zvíťazilo hnutie OĽANO.
Dňa 21. marca prezidentka vymenovala vládu na čele s premiérom Igorom Matovičom. Jeho vládu poznačilo viacero nezhôd v rámci koalície, ktoré vyústili do koaličnej krízy.
Významné udalosti, ktoré sa udiali počas mandátu prezidentky Zuzany Čaputovej zachytené na fotografiách:
Globálna pandémia koronavírusu sa odrazila aj na svetovej ekonomike. Rok 2022 sa niesol v znamení veľkého zdražovania, krajina zažila energetickú krízu aj rekordnú infláciu.
Okrem ekonomickej a energetickej krízy priniesol rok 2022 aj najväčší globálny konflikt v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Dňa 24. februára 2022 zaútočilo Rusko na Ukrajinu.
Zuzana Čaputová sa viackrát stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Ukrajinu navštívila počas svojho prezidentského mandátu štyrikrát, z toho trikrát počas vojny.
„Akceptáciou rozpínavej politiky Ruska sa mier nedosiahne,“ povedala prezidentka v prejave pri príležitosti prvého výročia vojny na Ukrajine. Podporu a spoluprácu Ukrajine vyjadrovala až do konca svojho mandátu.
Pozrite si fotogalériu z návštevy Zuzany Čaputovej na Ukrajine:
2. Päť premiérov za päť rokov
Na Slovensku sa konali počas Čaputovej mandátu dvoje parlamentné voľby a prezidentka mala päť premiérov, z ktorých štyroch vymenovala.
Po parlamentných voľbách v roku 2020 Čaputová vymenovala za predsedu vlády Igora Matoviča, lídra víťazného hnutia OĽANO (dnes hnutie Slovensko).
O rok neskôr však po mesačnej vládnej kríze prijala Matovičovu demisiu, zostavením vlády poverila dovtedajšieho ministra financií Eduarda Hegera a začiatkom apríla 2021 ho vymenovala za predsedu vlády.
Prezidentka Zuzana Čaputová počas svojho mandátu vymenovala štyroch premiérov:
V polovici decembra 2022 parlament vyslovil Hegerovej menšinovej vláde nedôveru. Prezidentka chcela túto vládu udržať pri moci až do predčasných volieb.
Na jar minulého roka sa však po nezhode s Hegerom o ďalšom postupe po demisii dvoch ministrov rozhodla zostaviť úradnícky kabinet. Jeho predsedom sa stal ekonóm a bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.
Ódorová úradnícka vláda doviedla krajinu k predčasným voľbám. Po nich prezidentka vymenovala za predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD).
3. Historicky prvá úradnícka vláda SR
Prezidentka vzhľadom na spory v koalícii, ktoré vyústili až k odstúpeniu viacerých ministrov a strate dôvery dočasnej vlády vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera, musela pristúpiť k netradičnému kroku. Dňa 15. mája 2023 vymenovala prvú úradnícku vládu v histórii Slovenska.
Jej predsedom sa stal už spomenutý Ľudovít Ódor a ministerské posty obsadili odborníci v daných oblastiach. Napríklad ministrom zdravotníctva sa stal patológ Michal Palkovič a ministrom pôdohospodárstva sa stal dovtedajší riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozef Bíreš.
Rozhodnutie prezidentky vymenovať úradnícku vládu bolo ostro kritizované poslancami strany Smer-SD, ale najmä jej lídrom Robertom Ficom. Poslanci kritizovali, že hlava štátu s nimi nominácie vopred neprebrala.
Úradnícku vládu nazývali tiež „progresívnou vládou“. V parlamente napokon Ódorova vláda nezískala podporu a krajinu tak viedla do septembrových predčasných volieb len s obmedzenými právomocami.
