V roku 2019 sa stala prvou ženskou prezidentkou Slovenskej republiky právnička a občianska aktivistka Zuzana Čaputová. Je zároveň najmladšou hlavou štátu.
Jej úrad ovplyvnilo niekoľko kríz od pandémie koronavírusu, cez ekonomickú recesiu, koaličnú krízu až po inváziu Ruska na Ukrajine. Taktiež ako prvá v histórii pristúpila k vymenovaniu úradníckej vlády.
Motivovala ju aj vražda Jána Kuciaka
Uchádzať sa o post hlavy štátu sa rozhodla v máji 2018. Jedným z rozhodujúcich dôvodov jej kandidatúry bola vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej z februára toho istého roka.
Cieľom Zuzany Čaputovej bolo, podľa jej slov, obnoviť dôveru v spoločnosti a vrátiť silu a zmysel hodnotám ako spravodlivosť, ochrana ľudskej dôstojnosti a civilizačná príslušnosť Slovenska k demokratickej Európe.
Zuzana Čaputová kandidovala na post prezidentky za vtedy mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko. Hárky s viac ako 18,4-tisíca podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru odovzdala v januári 2019.
V prospech Zuzany Čaputovej sa pár týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb vzdal kandidatúry vedec Robert Mistrík. Vďaka tomuto kroku ju v kandidatúre podporili aj vtedy najsilnejšie opozičné strany SaS a OĽANO, ktoré dovtedy stáli za Mistríkom.
Prvá prezidentka Slovenska
V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 16. marca 2019, sa Zuzana Čaputová umiestnila na prvom mieste so ziskom 40,57 percenta hlasov. Na druhom mieste bol Maroš Šefčovič s necelými 19 percentami hlasov.
V druhom kole odovzdalo hlas Zuzane Čaputovej 1 056 582 voličov, čo predstavovalo 58,41 percenta zo všetkých odovzdaných hlasovacích lístkov. Jej protikandidát Maroš Šefčovič získal 41,6 percenta hlasov.
Slovensko si tak zvolilo svoju historicky prvú prezidentku. V máji 2019 požiadala o zrušenie členstva v Progresívnom Slovensku. Aktuálne nie je členkou žiadnej politickej strany.
Pozrite si fotogalériu zo slávnostnej inaugurácie prezidentky SR Zuzany Čaputovej:
Výkon moci
Zuzana Čaputová nastúpila do úradu 15. júna 2019 po svojej inaugurácii. V prezidentskom kresle vystriedala bývalého prezidenta SR Andreja Kisku. Od nástupu do funkcie tvrdila, že sa bude riadiť Ústavou SR a nebude podliehať politickým tlakom. Počas jej úradovania sa vystriedalo päť premiérov. Jej úrad tiež poznačilo niekoľko domácich i globálnych kríz.
Najprv prišla pandémia ochorenia COVID-19. Prvý prípad nákazy týmto ochorením na Slovensku zaznamenali začiatkom marca 2020, teda krátko parlamentných voľbách, v ktorých zvíťazilo hnutie OĽANO.
Dňa 21. marca prezidentka vymenovala vládu na čele s premiérom Igorom Matovičom. Jeho vládu poznačilo viacero nezhôd v rámci koalície, ktoré vyústili do koaličnej krízy.
Tá prepukla po nákupe vakcíny Sputnik V, ktorý mal Matovič vyrokovať s ruskou stranou. Koaliční partneri zo strán Za ľudí a SaS boli proti používaniu vakcíny, ktorá nemá registráciu v Európskej únii. Napätie však bolo v koalícii dlhodobo, a to najmä medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.
Situáciu nachvíľu upokojilo, keď Igora Matoviča v premiérskom kresle vystriedal Eduard Heger. Nakoľko Igor Matovič zaujal jeho post ministra financií, netrvalo dlho a spory vo vládnej koalícii prepukli opäť.
Prvá úradnícka vláda v histórii
Situácia vyústila až do historicky prvého vymenovania úradníckej vlády prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Prezidentka vládu odborníkov vymenovala 15. mája 2023, na jej čele stál viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.
Poslanci vtedy opozičného Smeru-SD ostro kritizovali, že hlava štátu s nimi nominácie vopred neprebrala. Úradnícku vládu nazývali tiež „progresívnou vládou“. V parlamente napokon Ódorova vláda nezískala podporu a krajinu tak viedla do septembrových predčasných volieb len s obmedzenými právomocami.
Kritiku si prezidentka vyslúžila aj rešpektovaním septembrového termínu predčasných parlamentných volieb, na ktorom sa dohodli predstavitelia bývalej vládnej koalície. Opozícia žiadala skorší, májový resp. júnový termín volieb. Podľa viacerých poslancov mala prezidentka vystúpiť v Národnej rade SR a vyzvať na skorší termín. Ona tak však neurobila.
Počas svojho päťročného funkčného obdobia sa prezidentka stala niekoľkokrát terčom verbálnych útokov od politikov, najmä z predstaviteľov opozície, ale kritikou na jej adresu nešetril ani šéf OĽANO Igor Matovič.
Líder Smeru Robert Fico ju označoval za „americkú agentku“. Ďalší predstavitelia Smeru tvrdili, že prezidentka obhajuje „zahraničné záujmy“ a nie slovenské. Prezidentka v tejto veci podnikla právne kroky a podala na Fica žalobu na ochranu osobnosti.
Po septembrových parlamentných voľbách, ktoré vyhral Smer, sa preto vyskytla otázka, či prezidentka poverí zostavením vlády víťaza volieb, teda Roberta Fica. Poverenie od nej dostal, nesúhlasila však s vymenovaním Rudolfa Huliaka, ktorého za šéfa envirorezortu navrhla strana SNS.
Život Zuzany Čaputovej
Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996.
Počas štúdia i po jeho skončení pracovala na Mestskom úrade v Pezinku, najskôr ako asistentka na právnom oddelení a neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu.
Od roku 1998 pôsobila v treťom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít.
V rokoch 2001 až 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, od roku 2010 ako advokátka. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.
V decembri 2017 oznámila vstup do politického hnutia Progresívne Slovensko, kde bola v januári 2018 zvolená za podpredsedníčku.
Počas svojej praxe, resp. už od obdobia, keď končila vysokú školu, sa angažovala aj v kauze pezinskej skládky, ktorá sa začala koncom 90. rokov 20. storočia. V roku 2016 jej za to udelili prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu, nazývanú aj Nobelova cena za ekológiu.
Zuzana Čaputová je rozvedená a z manželstva má dve dcéry – Leu a Emmu. Do úradu nastupovala po boku partnera fotografa Petra Konečného. Počas funkčného obdobia sa dvojica rozišla, novým partnerom prezidentky sa stal Juraj Rizman.
