Dominancia dvojice veľkých strán a problémy menších – podľa politológov neoficiálne výsledky volieb ukázali, že na politickej scéne majú stále väčšiu silu Progresívne Slovensko a Smer-SD.
Zatiaľ neoficiálne výsledky volieb vypovedajú podľa politológa Miroslava Řádeka o tom, že aj pri európskych voľbách sú pre voličov dôležitejšie domáce témy a spoločenská atmosféra.
„Volebný zisk PS a Smeru potvrdil silnú dominanciu týchto dvoch politických strán, pretože sa im pravdepodobne podarilo osloviť aj voličov menších koaličných či opozičných strán ako SAS, SNS a ďalších,“ uviedol politológ z Trenčianskej univerzity A. Dubčeka Miroslav Řádek.
„Aj PS aj Smer ako strany, ktoré výrazne uspeli v týchto voľbách, mali na svojich kandidátkach významné politické osobnosti. Osobnosti, ktoré majú vysokú poznateľnosť, ale aj dôveru v rámci svojich elektorátov,“ myslí si sociológ a riaditeľ prieskumnej agentúry Ipsos Jakub Hankovský.
„Ukazuje sa, že atentát nebol tým faktorom, ktorý by dokázal mobilizovať dostatočné množstvo voličov na to, aby strana Smer tieto voľby vyhrala,“ skonštatoval politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
„Ale zase na druhej strane, keď si porovnáme, aký výsledok dosiahol Smer pred piatimi rokmi, keď si musíme uvedomiť, že sa medzitým rozdelil, tak si treba povedať, že Smer dosiahol pomerne dobrý výsledok,“ dodal.
Čo si myslia odborníci o predbežných výsledkoch, zisťovali v Správach RTVS redaktori Veronika Čokinová a Oliver Remiaš:
PS vzala voličov SaS, kampaň Hlasu je fádna
SaS v roku 2019 získala dvoch europoslancov, teraz podľa predbežných výsledkov na mandát nedosiahne. „Tak ako sa oni hlásia k liberálnym myšlienkam, tak niekde na ideologickej osi zľava doprava práve niekde do stredu môžeme zaradiť aj PS. A PS zrejme malo oveľa lepšiu kampaň. Povedal by som, že PS dokázalo možno tak trochu vysať SaS,“ zhodnotil Štefančík.
Z vládnych strán neuspela iba SNS. „Kandidátka bola postavená veľmi dobre, ale nezafungovala. SNS má zdieľaného voliča aj s hnutím Republika. Zároveň sa zdá, že kandidátky, ktoré boli postavené na politikoch, ktoré dnes zastávajú význam funkcie vo vláde alebo NR SR, neuspeli,“ priblížil Hankovský.
Hnutie Republika podľa neoficiálnych výsledkov oslovilo 12,5 percenta voličov, čo je zhruba raz toľko, ako dosiahla strana Hlas-SD. „Mne osobne prišli politické kampane Hlasu vždy pomerne fádne a nie veľmi dynamické. Mám pocit, že majú dosť veľký problém mobilizovať voličov,“ uviedol vedecký pracovník Sociologického ústavu SAV Dominik Želinský.
„To, čo je asi známe o Republike v tejto chvíli je, že pokiaľ v niečom sú dobrí, tak je to práca so sociálnymi médiami,“ dodal.
