Na hlavný obsah

Od genocídy v Rwande prešlo 30 rokov. Trvala sto dní, každý deň zomrelo asi desaťtisíc ľudí

Zomrelo pri nej najmenej 800-tisíc ľudí z kmeňa Tutsiov.

Od genocídy v Rwande prešlo 30 rokov. Trvala sto dní, každý deň zomrelo asi desaťtisíc ľudí
Ilustračná snímka. Foto: STVR

Pred 30 rokmi sa skončila genocída v Rwande. Zomrelo pri nej najmenej 800-tisíc ľudí z kmeňa Tutsiov. Vyvraždili ich početnejší Hutuovia – pastieri a roľníci.

Napätie medzi etnikami po odchode belgických kolonizátorov vyvrcholilo 6. apríla 1994, po zostrelení lietadla s prezidentmi Rwandy a Burundi. Obaja patrili do kmeňa Hutuov.

Genocíde v Rwande sa v Správach venoval redaktor Kamil Kolenič. Upozorňujeme, že nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov a citlivé povahy:

Genocída v Rwande trvala sto dní. Každý deň zomrelo asi desaťtisíc ľudí – 400 za hodinu, sedem za minútu. Vraždili aj obyčajní muži a ženy.

„Keď sa začala genocída, pripojil som sa k milíciám, aby som zlikvidoval Tutsiov. Povedali nám, že to oni sú nepriatelia a musia zomrieť. Bol som v skupine, ktorá zaútočila na sedemčlennú rodinu v úkryte. Poznal som ich – matku aj deti. Boli to moji susedia,“ opisuje bývalý člen milície Frederick Kazigwemu.

Chyby v úsudku

Niektorých Tutsiov zastrelili, iných dobili na smrť či dosekali mačetami. Pred násilím utiekli takmer tri milióny ľudí. Tí, ktorí zostali, sa ukrývali na farmách, v školách i kostoloch. Ani tam však neboli v bezpečí.

„Jeden z vojakov ma chytil, zobral mi moje deväťmesačné dieťa a zabil ho. Mňa zmrzačili a nechali umierať,“ hovorí členka kmeňa Tutsiov Alica Mukarurindová.

Genocída sa skončila, až keď nad krajinou prevzal kontrolu Rwandský vlastenecký front. Po 30 rokoch žijú Hutuovia a Tutsiovia vedľa seba v mieri.

Rozhodli sme sa im odpustiť. Ospravedlnili sa. Už nie sú Tutsiovia alebo Hutuovia, sme Rwanďania,“ tvrdí členka kmeňa Tutsiov Laurencia Mukalamerová.

Krajina si krvavé udalosti každoročne pripomína 7. apríla. „Povinnosť pamätať si, je predovšetkým povinnosťou nezabúdať, poučiť sa a pokúsiť sa to využiť pre lepší svet,“ vyhlásil predseda Európskej rady Charles Michel.

„Mnohé z krajín, ktoré sú tu zastúpené, poslali svojich synov a dcéry, aby slúžili ako mierové jednotky v Rwande. Oni Rwandu nesklamali. Bolo to medzinárodné spoločenstvo, ktoré nás sklamalo. Či už z pohŕdania, alebo zo zbabelosti,“ povedal prezident Rwandy Paul Kagame.

Chyby v úsudku či možnosť zabrániť genocíde časom priznalo OSN, Belgicko, Francúzsko, Spojené štáty a v roku 2017 aj pápež František.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet