Ochladiť prostredie v mestách, môžu pomôcť aj správne zvolené zelené prvky. V prípade budov pomáhajú aj takzvané Zelené strechy. Prostredie v interiéroch dokážu ochladiť aj o niekoľko stupňov. Ich počet na Slovensku rastie.
Zelenú strechu tvorenú rozchodníkmi založili na jar aj na jednej z univerzitných budov v Nitre. Slúžiť má aj na výskum. Už prvé merania termokamerou potvrdili, že jej povrch je chladnejší ako susedné asfaltové a štrkové povrchy – a to takmer o polovicu.
„Vďaka evapotranspirácii, dýchaniu rastlín a teda tým, že je to živý materiál, tak samotný povrch je chladnejší a tým, že povrch je chladnejší, tak aj tá budova alebo interiéry sa do určitej miery dokážu ochladiť,“ vysvetľuje vedúci Ústavu krajinnej architektúry SPU v Nitre Attila Tóth.
Zeleným strechám a stenám v mestách sa v Správach venovala redaktorka Jana Obrancová:
„Znižujú prašnosť, znižujú hluk, zvyšujú vlhkosť vzduchu v bezprostrednej blízkosti,“ dodáva odborník z Ústavu krajinnej architektúry, SPU v Nitre Marek Hus.
Peniaze z eurofondov
Zelených striech na Slovensku pribúda a aktuálne môžu vznikať aj za peniaze z eurofondov. Čerpať sa chystá aj mesto Nitra. Zelenú strechu chce založiť na dvoch budovách, jednou bude mestský úrad.
„Predpokladané náklady sú približne 300-tisíc eur. Čakáme na to, či ministerstvo schváli financie. V prípade, že schváli, tak predpokladáme, že začiatkom budúceho roka by to mohlo byť hotové,“ priblížil hovorca Nitry Tomáš Holúbek.
„V rámci zelenej infraštruktúry žiaduci prvok, najmä teda v mestách, v centrálnych mestských zónach, kde priestoru na zakladanie zelených plôch je veľmi málo,“ hovorí Hus.
Obdobou zelených striech sú zelené steny. Tie sa zakladajú jednoduchšie. Tvorené bývajú najmä popínavými rastlinami. „Takisto majú určitú izolačnú funkciu, čiže dokážu tú stenu ochladiť z vonkajšieho priestoru a okrem toho aj pôsobia esteticky,“ skonštatoval Tóth.
Rovnako znižujú hluk a prašnosť a pomáhajú biodiverzite.
