Je o päť minút dvanásť, zhodujú sa odborníci v pohľade na klimatickú zmenu v mestách, najmä v tých väčších. Na čoraz častejšie extrémy počasia sa pripravuje aj Bratislava.
Okolie letiska, Zlatých pieskov, Ružinov, Nové Mesto či Devínska Nová Ves s výrobnými halami. To sú najteplejšie miesta v Bratislave. Vyplýva to z atlasu, ktorý mapuje klimatickou zmenou najviac postihnuté lokality.
Do konca storočia sa oteplí o päť stupňov Celzia. Pribúdať budú aj extrémne prejavy počasia. Zmierniť by ich mohli zelené plochy a vodozádržné opatrenia. Inšpiráciu vidia odborníci najmä v škandinávskych, severonemeckých a holandských veľkomestách.
Bratislava na tom v porovnaní s Viedňou, Prahou či Budapešťou nie je najhoršie. Zeleň tvorí, najmä vďaka okolitým lesom, tretinu hlavného mesta. Problém má skôr s nedostatkom vnútromestskej zelene.
Na mnohých miestach nie je možné vysadiť stromy. Tam by pomohli vegetačné strechy či zelené fasády. Bratislava už podniká prvé kroky.
„Metropolitný inštitút aktívne vysádza stromy, nahradzujeme chodníky za vodopriepustné dlažby, no a onedlho zverejníme aj manuál zelene, ktorý poskytne návod, ako sa starať o zeleň v mestách,“ uviedla hovorkyňa Metropolitného inštitútu Bratislavy Annamária Ondrejková.
Jedným z príkladov adaptácie na zmenu klímy je park Husova na Kolibe. Asfaltový chodník tu vymenili za vodopriepustnú dlažbu. Podobné projekty by mali postupne pribúdať.
