Starnutie obyvateľstva v najbližších rokoch nezasiahne len trh práce – podľa odborníkov zatlačí aj na náklady v zdravotníctve.
Rozpočtová rada odhaduje, že vo verejných zdrojoch budeme musieť už o niekoľko rokov hľadať navyše niekoľko miliónov eur ročne. S pribúdajúcim vekom je totiž zdravotná starostlivosť násobne drahšia.
Aký vplyv bude mať starnutie populácie na zdravotníctvo zisťovala v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko redaktorka Štefánia Jánošíková:
„Od dvoch rokov do štyridsiatky stojí priemerný poistenec svoju poisťovňu 500 až 750 eur ročne. Medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou 100 eur. A do nástupu na penziu to dvojnásobok. Po odchode do dôchodku už hovoríme o sumách tritisíc eur a viac za rok,“ vysvetlila výkonná riaditeľka asociácie zdravotných poisťovní Dajana Petríková.
Doplnila, že najsilnejšou skupinou sú aktuálne ľudia okolo 45 rokov. „Nielen to, že budeme mať veľmi silný populačný ročník, ktorý už bude v tom dôchodkovom a podôchodkovom veku, ktorý bude spotrebovávať veľa zdravotnej starostlivosti, ale zároveň nám títo ľudia vypadnú, nebudú platiť odvody nemáme za nimi silné ročníky,“ skonštatovala Petríková.
Štát nemá finančný vankúš
Problém so starnutím podľa analytikov ovplyvní naše verejné financie pri zachovaní štandardu zdravotnej starostlivosti.
„Podľa našich prepočtov môže starnutie populácie už na tom horizonte tých štyroch-piatich rokoch, povedzme v roku 2028, znamenať dodatočný tlak na výdavky na zdravotnú starostlivosť vo výške 300 miliónov eur,“ skonštatoval vedúci Oddelenia dlhodobej udržateľnosti Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Marek Porubský.
Mať zdravé verejné zdroje podľa Porubského znamená, že má štát pripravený finančný vankúš na zlé časy. No nie sme v tomto stave.
„Popri zvyšovaní príjmov hľadaní úspor naprieč verejnými financiami, okrem toho môže sa snažiť nejakú optimalizáciu rozsahu zdravotnej starostlivosti, zmenách v doplatkovej politike na lieky, väčší dôraz na prevenciu,“ skonštatoval.
Dolinková priblížila ďalšie kroky
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) vidí v téme medzirezortný prienik, s čím bude súvisieť aj budúce nastavenie rozpočtu.
„Podporovať predovšetkým prevenciu vo všetkých oblastiach, aby sme potom predchádzali vyššej chorobnosti. A zabezpečili to, aby sa ľudia v zdraví dožívali čo najdlhšieho veku, ale toto je téma, ktorú nevyriešime zo dňa na deň. Samozrejme, pracujeme s týmito dátami,“ podotkla šéfka rezortu zdravotníctva.
Zásadný demografický zlom podľa Dajany Petríkovej filozoficky zmení systém zdravotného poistenia. Ten sa možno bude podobať viac-pilierovému dôchodkovému systému.
„Časť zdravotnej starostlivosti bude pokrývaná tým verejným zdravotným poistením, ako sme zvyknutí dnes. A časť bude musieť z nejakých osobných zdrojov toho poistenca, mám tým konkrétne na mysli formu doplnkového zdravotného poistenia, respektíve pripoistenia,“ uzavrela Petríková.
