Na sociálnych sieťach sa opäť šíri nebezpečná výzva. Tentoraz ide o tzv. piercing challenge. Namiesto prepichnutia stačí podľa videa použiť dve magnetické guľôčky z oboch strán jazyka. Na trend upozornili lekári z Česka a zo Slovenska po tom, ako v pražskej nemocnici prijali päť dievčat.
Jazykový piercing zvyknú používať ako doplnok dospelí aj deti od 15 rokov. Môžu tak urobiť výhradne v sprievode alebo so súhlasom rodiča či zákonného zástupcu. Imitovanie piercingu v jazyku magnetickými guľôčkami môže mať po ich náhodnom prehltnutí vážne následky.
„Jedno dievča malo pomerne veľké šťastie a tam sa zistilo, že tie guličky odišli samé. Štyri ďalšie hospitalizovali. Posledná pacientka, bohužiaľ, skončila s chirurgickým zákrokom, kedy sme museli vybrať tie guličky rovno z brucha,“ priblížila pediatrička z Pediatrickej kliniky FN v Motole Kristýna Zárubová.
Nebezpečnému trendu tzv. piercing challenge sa v reportáži v Správach venovala redaktorka Zdenka Boldižárová:
Na Slovensku zatiaľ náhodné požitie magnetu v súvislosti s touto výzvou neevidujeme. Primár detského urgentného príjmu v Bratislave Marcel Brenner odporúča pri podozrení na prehltnutie akéhokoľvek magnetu ponechať dieťa nalačno a okamžite vyhľadať odbornú pomoc.
„Pokiaľ sa medzi magnetické časti dostane stena čreva, tá sa stane zle prekrvenou, následne nepriechodnou, je to potenciálne život ohrozujúci stav,“ vysvetlil Brenner.
Lekári majú s výzvami skúsenosti
Deti na Slovensku už skúšali iné výzvy zo sociálnych sietí. Lekári s tým majú skúsenosti. „Tieto výzvy mali spoločné to, že mali u osoby, na ktorú boli cielené, vykonať situáciu, kedy zvládne strach a prekoná samu seba,“ pokračoval Brenner.
„Ísť do toho je pre tie deti trendové, je to pre nich cool. Je to pre nich zaujímavá vec, ktorá nejakým spôsobom zvýši ich sociálny status. Keď vás váš najlepší kamarát vyzve, že‘ aha tu je nejaké super video zapoj sa do tejto výzvy‘, tak to odmietnutie tej situácie nám príde oveľa náročnejšie,“ skonštatoval detský psychológ Michal Božík.
Psychológ tvrdí, že deti vstupujú na sociálne siete zhruba v 10. až 11. roku života, keď nevedia odhadnúť mieru rizika, ktoré výzvy prinášajú. Rodičom odporúča, aby sa s deťmi o daných témach rozprávali.
„Snažiť sa pochopiť, prečo tie deti takýto obsah trebárs pozerajú, alebo čo vlastne pozerajú cez tie sociálne siete a pochopiť, čo ich na tom baví bez nejakého takého odsudzovania,“ dodal detský psychológ.
Odborníci v rámci Európskej únie diskutujú o tom, či by sa oficiálna veková hranica, ktorá umožňuje registrovať sa na sociálnych sieťach, nemala posunúť z 13 na 16 rokov.
