Obchodné zmluvy, konkurencieschopnosť a transparentnosť inštitúcií EÚ boli hlavnými okruhmi otázok, ktorým v pondelok (4. 11.) popoludní v Európskom parlamente (EP) v Bruseli čelil Maroš Šefčovič, nominant slovenskej vlády na post eurokomisára.
Poslanci z viacerých výborov, politických frakcií a členských štátov sa Šefčoviča pýtali najmä na ekonomické záležitosti, obchodné vzťahy a problémy s partnermi EÚ, napríklad s Čínou alebo krajinami združenia Mercosur či Izraelom.
Otázky sa týkali aj zmlúv Európskej komisie s farmaceutickými spoločnosťami počas pandémie, ochrany záujmov európskych poľnohospodárov a lepšej transparentnosti fungovania euroinštitúcií.
Šefčovič uviedol, že prednosť sa vždy dáva celkovej vhodnosti obchodných dohôd pre EÚ. „Nikdy neprednesiem dohodu, ktorá nebude v záujme Únie. Chceme, aby to bolo čo najtransparentnejšie. Len čo budem poznať parametre a čísla, predstavím ich v Európskom parlamente,“ povedal s odkazom na prebiehajúce rokovania s Mercosurom.
Spresnil, že EÚ nemá záujem o žiadne obchodné vojny. Jeho snahou bude zachovať aspekt udržateľnosti pri všetkých budúcich obchodných zmluvách, ktoré bude Únia uzatvárať alebo prehodnocovať.
Vo vzťahoch s Čínou musí byť podľa neho EÚ asertívnejšia, potrebuje dôraznejšie ochraňovať vlastné záujmy, svoj trh a výrobcov. Spomenul napríklad clá zavedené eurokomisiou na čínske elektromobily, ktoré sú podľa neho primerané, potrebné a tiež dočasné.
Na otázku poslankyne ultrapravicovej frakcie Európa suverénnych národov (ESN), či bude spolupracovať s poslancami všetkých frakcií, Šefčovič odpovedal, že bude spolupracovať so všetkými poslancami, ktorí si želajú posúvať EÚ dopredu a ktorí podporujú boj Ukrajiny za slobodu a zachovanie územnej celistvosti.
S odkazom na transparentnosť dodal, že sa zaviazal, že všetky inštitúcie EÚ budú dodržiavať registre transparentnosti a že bez registrácie nedôjde k žiadnemu pracovnému stretnutiu zástupcov inštitúcií s lobistami.
Financovanie mimovládok
Otázku transparentnosti dostal aj v súvislosti s financovaním mimovládnych organizácií z európskych zdrojov. Zdôraznil, že EÚ vníma občiansku spoločnosť ako významnú súčasť jej partnerstiev. Skúma sa pritom, ako zlepšiť tento mechanizmus financovania.
Chce ho nastaviť tak, aby sa nielen kontroloval tok európskych peňazí, ale aby aj slúžili svojmu účelu. Šefčovič opakovane hovoril o potrebe zachovať strategickú autonómiu EÚ v oblasti kritických surovín a pri diverzifikácii dodávok zaistiť, že Únia nemôže byť závislá od jedného dodávateľa.
Ako dobrý príklad spomenul agregovaný, spoločný nákup zemného plynu cez Európsku komisiu. Spomenul tiež, že malé a stredné podniky síce tvoria 95 percent európskych firiem, ale iba päť percent z nich sa podieľa na exporte, a preto treba zlepšiť ich možnosti a prístup k exportným úverom.
