Pred rokom sme navštívili pani Ľudmilu z Turčianskych Teplíc. Pod štátnou cestou neďaleko jej domu prasklo vodovodné potrubie a ona zostala bez vody. Vodárenská spoločnosť tvrdila, že prípojku si má dať opraviť na vlastné náklady, lenže pani Ľudmila nemala na takú drahú opravu peniaze. Voda v jej dome dnes opäť tečie, ale nie vďaka vodárom.
K havárii pod cestou došlo ešte vlani v máji. Pani Ľudmilu vodárne vyzvali, aby opravu zabezpečila a aj zaplatila. Šlo o čiastku zhruba 3 000 eur. No potrubie prasklo pod štátnou cestou a bez jej pričinenia. Pani a jej deti so špeciálnou opaterou tak zostali celé týždne bez vody.
Po odvysielaní našej reportáže sa problém pre pani Viceovú vyriešil, no veľmi zvláštne. Vzhľadom na jej ťažkú situáciu sa našiel anonymný sponzor, ktorý opravu zaplatil. Zrejme preto sa už nechcela k veci vyjadriť.
V názoroch, komu vlastne táto časť vodovodu patrí, však nie sú jednotní ani právnici. Tí z vodární tvrdia, že je to majetok vlastníka nehnuteľnosti. Iní zastávajú názor, že prípojka je až časť vetvy od meradla k nehnuteľnosti, teda časť za vodomernou šachtou.
“Nemôžeme jej to opraviť, lebo je to cudzí majetok. Staráme sa o verejné vodovody,“ povedal vlani technický riaditeľ spoločnosti Turvod Tibor Adamko.
“Pokiaľ ste majiteľmi nehnuteľnosti a pripojíte sa na verejný vodovod, prípojka je vaša. Vy si ju platíte, kde ju budujete a potom platíte aj to, keď sa náhodou pokazí,“ vysvetlil minulý rok predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.
Rozdielna legislatíva
“Je iná legislatíva pre prípojky vybudované do roku 2002 a iná od roku 2002. Zákon hovorí aj o tom, že vlastníctvo vodovodných prípojok vybudovaných pred rokom 2002 zostáva zachované tomu, kto ich budoval predtým. Čiže aj právny režim zostáva zachovaný podľa predchádzajúcej legislatívy. Vodovodnú prípojku mala podľa mojej mienky opraviť vodárenská spoločnosť,“ konštatovala advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kovačechová.
Dom je starý a má až 14 majiteľov. Je nemysliteľné predpokladať, že by ostatní 13, ktorí tam vôbec nebývajú, chceli prispieť na opravu vodovodu. Podľa medzinárodných dohôd je však prístup k pitnej vode jedným zo základných ľudských práv.
“Obec má povinnosť zabezpečiť pitnú vodu pre svojich obyvateľov. Okrem iného je v zákone aj to, že má poskytnúť určitú ochranu pre zraniteľné a marginalizované skupiny,“ pokračovala Kovačechová.
“Mesto vždy stálo za svojimi občanmi a vždy sa snaží hľadať takú cestu, aby boli splnené všetky podmienky, ale aby sa zároveň neporušil zákon,“ vyhlásil primátor Turčianskych Teplíc Igor Hus.
Nejde len o vodu
Takáto situácia môže a asi aj bude vznikať na rôznych miestach Slovenska. Nejde len o vodu, ale aj ostatné siete.
“Sme minoritným akcionárom Turvodu, máme tam asi šesť percent, ale tiež nie sme oprávnení vykladať zákon. Aj v tejto veci je príslušný súd a tam by som aj odporúčal, ak niekto nie je spokojný s ortieľom zo strany Turvodu, aby to riešil v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde,“ dodal Hus.
Väčšina ľudí by očakávala, že opravu vodovodnej siete zabezpečí miestny vodárenský podnik alebo spoločnosť spravujúca verejný vodovod. Najmä ak je mimo pozemku majiteľa nehnuteľnosti a pod verejnou cestou.
“Dnes by to už musel riešiť vlastník a musel by si vybaviť na to aj všetky povolenia, aby mohol rozkopať cestu, prípadne iným spôsobom opraviť prípojku. Ale my sa bavíme o prípade, ktorý je starší ako rok 2002 a mala to riešiť vodárenská spoločnosť,“ dodala Kovačechová.
Pani Viceová už vodu má. Zdalo by sa teda, že už je všetko v poriadku. Bez anonymného dobrodinca by však musela znášať náklady na haváriu, ktorú nezavinila a na potrubí, ktoré nevlastní. Alebo by viedla náročný súdny spor a až do jeho konca by bola so svojimi deťmi bez pitnej vody.