Demokrat Joe Biden sa stal prezidentom USA v stredu (20. 1.) napoludnie a niekoľko hodín po uvedení do úradu podpísal 15 výkonných nariadení. Jeho prvé rozhodnutia sa týkajú najmä ochrany klímy, imigrácie, boja proti pandémii či ekonomickej situácie v krajine.
Ako prvý podpísal príkaz na nosenie rúšok v budovách a priestranstvách spravovaných federálnou vládou. Medzi prvými podpísal aj opätovné pristúpenie Spojených štátov k parížskej klimatickej dohode z roku 2015.
Svojím podpisom zrušil proces vystúpenia USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ďalším nariadením zrušil zákaz vstupu na územie Spojených štátov pre cestujúcich z prevažne moslimských krajín a nariadil tiež zastavenie výstavby múru na hraniciach s Mexikom. Zvrátil tak rozhodnutia svojho predchodcu Donalda Trumpa.
Bidenovým cieľom je postupne zvrátiť všetky Trumpove predpisy, ktoré by mohli škodiť životnému prostrediu a verejnému zdraviu Američanov. Pozastavil tiež predaj koncesií na ťažbu zemného plynu a ropy v Arktickej národnej prírodnej rezervácii na Aljaške a stiahol povolenie na výstavbu ropovodu Keystone XL ležiaceho medzi Kanadou a USA.
Okrem výkonných nariadení podpísal aj dva príkazy vzťahujúce sa na federálne agentúry. Tým nariadil, aby ich prioritou bola rasová rovnosť a aby posudzovali dosah svojich rozhodnutí na klimatické zmeny.
Prístup nového prezidenta k imigračnej politike predstavuje podľa agentúry AP obrat o 180 stupňov oproti jeho predchodcovi. Biden už skôr predstavil návrh nového prisťahovaleckého zákona, ktorý bude počítať s rýchlejším získaním amerického občianstva, čo by mohlo využiť až 11 miliónov ľudí. Zrušil aj plán vylúčiť osoby bez povolenia na pobyt zo sčítania obyvateľov, podľa ktorého si jednotlivé štáty prerozdeľujú kreslá v Snemovni reprezentantov.
Svojej administratíve zároveň nariadil, aby pracovala na zachovaní imigračného programu DACA, ktorý chráni pred deportáciou mladých prisťahovalcov, ktorí pricestovali do krajiny ako deti bez potrebných dokumentov. Trump sa usiloval o jeho zrušenie od roku 2017.
USA sa vrátia k boju proti klimatickej kríze
Dosiaľ len dvaja prezidenti USA podpísali výkonné nariadenia počas prvého dňa v úrade, pričom každý z nich podpísal len jeden príkaz. Biden, čeliaci koronavírusovej kríze, chcel podľa agentúry AP takýmto spôsobom demonštrovať zmysel pre naliehavosť situácie i kompetentnosť, ktoré podľa neho jeho predchodcovi chýbali.
Od parížskej klimatickej dohody USA oficiálne odstúpili 4. novembra 2020, zhodou okolností deň po začiatku prezidentských volieb. Jej základom je obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod úroveň 2 stupňov Celzia oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou, a tiež snaha, aby tento nárast teploty neprekročil ani hranicu 1,5 stupňa Celzia. USA patria spolu s Čínou a Indiou medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia.
„Naša administratíva odošle list adresovaný OSN a po uplynutí 30 dní sa oficiálne vrátime k dohode. Náš národ sa opäť ujme pozície globálneho lídra v dosahovaní a napĺňaní záväzkov vyplývajúcich z dohody, “ uviedla Bidenova kancelária na twitteri.
V prípade WHO Spojené štáty odstúpenie len avizovali v júli 2020 – práve uprostred pandémie COVID-19. Krok však mohol nadobudnúť účinnosť až 6. júla 2021, pričom sa očakávalo jeho zvrátenie v prípade Bidenovho víťazstva v prezidentských voľbách.
