Bratislava žiada premiéra Igora Matoviča, prípadne ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (obaja OĽANO), o zvolanie konzília epidemiológov, aby sa odborne vyjadrilo, či prínosy druhého kola plošného testovania v hlavnom meste prevažujú nad rizikami s tým spojenými. Na sociálnej sieti to uviedol primátor mesta Matúš Vallo.
Hlavné mesto podporuje žiadosť Únie miest Slovenska a Združenia miest a obcí Slovenska, aby výsledky prvého kola plošného skríningu neodkladne posúdilo konzílium epidemiológov, a aby odborne zvážilo, v ktorých okresoch treba ďalej testovať.
„Testovanie ako také neodmieta ani mesto Bratislava, naopak, týždne sa usiluje o výrazné navýšenie počtu mobilných odberových miest (MOM), aby sa v nich pohodlne mohol otestovať každý vtedy, keď to potrebuje. Ak ale máme motivovať 200 000 Bratislavčanov a Bratislavčaniek k účasti na víkendovom plošnom testovaní a úkolovať tisícky dobrovoľníkov a zdravotníkov k jeho zabezpečeniu, navyše v extrémne krátkom čase, chceme mať istotu, že je to aj epidemiologicky prospešné,“ vyhlásil primátor.
Dodal, že priemiér na utorkovej (26. 1.) tlačovej konferencii k plošnému skríningu odprezentoval predbežné výsledky testovania a Bratislava sa v nich ocitla ako okres, v ktorom pravdepodobne bude potrebné aj ďalšie kolo plošného testovania. Zároveň upozornil, že na jeho zorganizovanie zostáva len niekoľko dní a sú oprávnené obavy, či ho mestá dokážu zrealizovať v nastavenom štandarde.
Nižšie čísla ako výsledok
„Pri predchádzajúcom kole testovania bola totiž od pondelka do stredy kompletne obsadená kapacita všetkých MOM, čo výrazne znížilo víkendový nápor na testovacie miesta. Nevieme pritom ani to, aké dáta boli použité pre určenie pozitivity, pretože priebežné výsledky z našich odberových miest vykazovali výrazne nižšie čísla,“ uviedol Vallo. Magistrát preto žiada zverejnenie štruktúry dát, ktoré určili závery skríningu v Bratislave.
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) na svojej webovej stránke uviedol, že výsledky testovania v Bratislave zo všetkých mestských častí hovoria o podiele pozitívnych 0,81 percenta. Premiér na konferencii odprezentoval pozitivitu 1,02 percenta.
BSK upozornil, že vo výsledkoch nie sú zaradené výsledky testovania z mobilných odberových miest, ani z testovania vo firmách, či v zdravotníckych zariadeniach, keďže tieto dáta nie sú zverejnené.
“Pre vyvrátenie akýchkoľvek pochybností navrhujeme, aby štát zverejnil podrobnú metodiku získavania dát ako aj detailné informácie o počte testovaných za každé jedno odberové miesto zvlášť. Zverejnenie týchto informácií môže zvýšiť dôveru laickej i odbornej verejnosti k prezentovaných výsledkom celoplošného testovania,” vyhlásil BSK na stránke.
Rozhodnutie vlády o okresoch, v ktorých má byť druhé kolo plošného testovania, bolo podľa mesta Bratislava politickým rozhodnutím a pri jeho prijímaní nebolo zrejmé, či bude za horší okres považovaný ten s pozitivitou 0,5 percenta, jedno percento, alebo s pozitivitou 1,5 percenta.
„Vláda vopred určila, že opakovane sa bude plošne testovať v 36 okresov, ktoré budú mať vyššiu pozitivitu ako zvyšné okresy, hoci v tom čase nebolo zrejmé, aké čísla pozitivity v nich po prvom kole budú,“ vysvetlil primátor a dodal, že doteraz nie je známy ani režim fungovania v „lepších okresoch“, čo býva hlavným dôvodom pre účasť alebo neúčasť na testovaní.
„My sme pripravení realizovať a zabezpečovať všetky kroky, v ktorých zmysel úprimne veríme a u ktorých sme presvedčení, že môžu veci naozaj pomôcť. A urobíme ich čo najlepšie. Nedokážeme však s pokojným svedomím ďalší víkend poslať do ulíc tisíce dobrovoľníkov a zdravotníkov a venovať podstatnú časť agendy úradu príprave niečoho, čoho epidemiologický efekt nepoznáme a čo stojí najmä na politickom rozhodnutí vlády,“ skonštatoval.
Primátor Bratislavy je presvedčený, že verifikovanie rozhodnutia vlády konzíliom epidemiológov by určite veľmi pomohlo ochote samospráv testovanie pripravovať a aj ochote ľudí sa takéhoto testovania zúčastniť.
