Armáda vyhlásila v pondelok (1. 2.) v Mjanmarsku výnimočný stav, ktorý bude trvať jeden rok. Moc v krajine prevzal jej hlavný veliteľ generál Min Aun Hlain. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na oznámenie televízie, ktorú vlastnia ozbrojené sily.
Armáda tento krok označila ako potrebný na zachovanie „stability“ štátu. Zároveň obvinila volebnú komisiu, že sa nezaoberala „obrovskými nezrovnalosťami“, ku ktorým došlo pri vlaňajších novembrových voľbách a že nebola schopná odložiť voľby pre krízu vyvolanú pandémiou koronavírusu.
Oznámenie armády prišlo krátko po tom, ako skoro ráno miestneho času zadržala de facto premiérku Aun Schan Su Ťij, mjanmarského prezidenta Win Mjina a ďalších popredných predstaviteľov vládnucej strany Národná liga za demokraciu (NLD), ako aj zákonodarcov a členov regionálnych vlád.
Zásah pred ustanovujúcim zasadnutím
Agentúra AP a ďalšie svetové médiá informovali, že v hlavnom meste Nepjito, kde sa mal v pondelok na svojom ustanovujúcom zasadnutí zísť nový mjanmarský parlament, ktorý vzišiel z novembrových volieb, nefungujú telefonické linky ani internet a nie je možné skontaktovať sa s centrálou NLD. Podľa BBC sa v uliciach hlavného mesta Nepjito a bývalej metropoly Rangún pohybujú vojaci.
Zadržanie predstaviteľov NLD je vyvrcholením stupňujúceho sa napätia medzi civilnou vládou a vplyvnou armádou. Tá poukazuje na rozsiahle nezrovnalosti v novembrových voľbách, v ktorých NLD získala 396 kresiel v 476-miestnom parlamente.
Podľa výskumníčky Kristíny Kironskej z Univerzity Palackého v Olomouci sa dá očakávať, že mjanmarskí vojenskí predstavitelia budú v blízkej dobre čeliť medzinárodným sankciám.
„Keď armáda hrozila prevratom v prípade, že by sa neprepočítali výsledky volieb a volebná komisia nekonala, tak v podstate armáda bola pritlačená k múru a už nevidela inú cestu. Samotná Aun Schan su Ťij vyzvala ľudí, aby prevrat bojkotovali, ale aby nevychádzali do ulíc. Vieme aj z minulosti, že mnohé tieto protesty končili veľmi krvavo,“ povedala pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko.
Len 10 rokov bez vlády junty
NDL vedená de facto premiérkou Aun Schan Su Ťij apelovala na obyvateľov, aby sa postavili proti návratu k „vojenskej diktatúre“ prostredníctvom vyhlásenia, ktoré sa krátko po udalostiach objavilo na jej facebookovej stránke. Vyhlásenie označilo kroky armády za neoprávnené a v rozpore s ústavou a vôľou voličov. Agentúra AP podotkla, že nebolo možné potvrdiť, kto správu zverejnil, keďže členovia NLD neprijímali telefónne hovory.
V Mjanmarsku sa iba pred desaťročím skončila takmer 50-ročná vláda vojenskej junty. Krajina sa riadi ústavou navrhnutou juntou v roku 2008, ktorá delí moc medzi civilnú vládu a generálov. Pre armádu je vyhradených 25 percent z celkového počtu kresiel a niekoľko kľúčových ministerských pozícií. Armáda tiež môže vyhlásiť výnimočný stav.
Druhé voľby od skončenia diktatúry
Voľby z 8. novembra 2020 boli len druhé od skončenia vojenskej diktatúry v roku 2011. Armáda ich výsledok spochybnila a na najvyšší súd podala sťažnosti na prezidenta krajiny a predsedu volebnej komisie. Tá obvinenia z podvodov minulý týždeň odmietla.
Obavy z vojenského prevratu vzrástli po tom, ako hlavný veliteľ armády Min Aun Hlain v stredu (27. 1.) uviedol, že ústava by sa mohla za určitých okolností „zrušiť“, ak sa zákony nebudú dodržiavať. V sobotu (30. 1.) armáda poprela, že by hrozila prevratom a obvinila nemenované organizácie a médiá zo skresľovania svojho postoja a vytrhnutia generálových slov z kontextu.
Od získania nezávislosti od Británie v roku 1948 došlo v Mjanmarsku k dvom vojenským prevratom — v rokoch 1962 a 1988. Aun Schan Su Ťij, nositeľka Nobelovej ceny za mier, strávila 20 rokov v domácom väzení, kým ju armáda v roku 2010 neprepustila.
