Z Afganistanu by mal 11. septembra 2021 odísť posledný vojak Spojených štátov, oznámil americký prezident Joe Biden. Rovnako od 1. mája začnú členské krajiny NATO sťahovať svojich vojakov z krajiny. Pre radikálne náboženské hnutie Taliban to bude zrejme znamenať návrat k moci, podľa odhadov už teraz jeho bojovníci kontrolujú približne 50 % územia krajiny.
Vojaci USA a NATO boli v tejto stredoázijskej krajine prítomní dve desaťročia a práve 11. september si Biden vybral, aby ľuďom pripomenul dôvod ofenzívy. „Celé sa to začalo 11. septembra 2001 po teroristických útokoch v USA, za ktorými stála Al-Káida a jej vodca Usáma bin Ládin, ktorý sa vtedy ukrýval v Afganistane. Tá reakcia bola očakávaná a ťažko spochybniť jej opodstatnenosť,“ myslí si vedúci centra európskej bezpečnosti Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe Matúš Halás, ktorý bol hosťom diskusnej relácie na Rádiu Slovensko Z prvej ruky.
Vráti sa talibanský režim?
Režim Talibanu v deväťdesiatych rokoch bol pre obyvateľov tvrdý. Z náboženských dôvodov bol v krajine zakázaný spev a tanec, ženy nemohli chodiť do salónov krásy a dievčatá mali zakázané chodiť do školy a vzdelávať sa.
Bezpečnostný analytik Jozef Klavec si myslí, že v plnom rozsahu sa už tento režim nebude môcť vrátiť. „Taliban si nebude môcť robiť úplne, čo sa mu zachce. Dnes je viazaný určitými dohodami a bude viazaný aj tlakom okolitých štátov,“ dodal. Rozhodujúce bude podľa neho aj fungovanie Rady pre národné zmierenie, ktorú tvoria jednotlivé etniká žijúce v Afganistane.
V Afganistane stále existujú snahy o mierové rokovania medzi Talibanom a súčasnou vládou a prezidentom Ašrafom Ghaním, hnutie sa ale vyjadrilo, že v rokovaniach bude pokračovať až po odchode všetkých zahraničných vojakov.
„Taliban vždy odmietal afganskú vládu a afganský politický systém. Je pre mňa ťažko uveriteľné, že po odchode vojsk bude fungovať pod týmto systémom,“ dodal analytik Wislonovho centra vo Washingtone Michael Kugelman s tým, že skôr ako rokovania očakáva zintenzívnenie útokov talibanských bojovníkov.
Utečencov z krajiny zrejme neubudne
Halás dodal, že aj po odchode vojsk NATO a USA bude zrejme stále aktuálna problematika afganských utečencov. „Problematika afganských utečencov v Európe funguje už desaťročia a nemyslím si, že sa to nejak zmení. Naďalej tam bude otázka porušovania ľudských práv, s tým treba počítať a brať to na vedomie,“ dodal.
Podľa aktuálnych štatistík ministerstva vnútra sú Afganci najúspešnejšími žiadateľmi o azyl v Slovenskej republike. Od roku 1992 až po 28. február 2021 bol na Slovensku udelený azyl 253 osobám, z toho až 96 ľudí už dostalo aj slovenské štátne občianstvo.
