V malebnej horskej dedine Lete, vsunutej medzi mohutné himalájske vrcholy Annapurnu, Dhaulágirí a Nilgiri v centrálnom Nepále, vlani Som Parijar našiel prvého tamojšieho hada. „Boli sme v šoku. Ani naši starešinovia za celý život nikdy veľkého hada v dedine nevideli,“ uviedol 38-ročný horský sprievodca. „Všetci pociťujeme zmenu. Teraz sú tu komáre a muchy, aj v tejto nadmorskej výške. Minule v júni som v dedine prvýkrát videl roj sarančiat,“ priblížil Parijar denníku The Times.
Stovky rokov rovnaký dedinský život sa v Lete, ktoré leží 3 100 metrov nad morom, rýchlo mení. Premenlivé vzorce počasia a stúpajúce teploty naprieč celými Himalájmi znamenajú, že sa vo vyšších horských polohách objavuje čím ďalej tým viac druhov štvornožcov, vtákov i hmyzu ako kedykoľvek predtým. Niektorí z nich sa presúvajú do nového a teplejšieho podnebia, ďalší hľadajú útočisko pred klimatickou zmenou.
Viaceré nedávne štúdie preukázali, že do vyšších oblastí sa sťahuje množstvo nepálskych prirodzených druhov. Samotárskeho leobard obláčikový, ktorého predtým nikto nikdy neuvidel v nadmorskej výške nad 2 300 metrov, zachytili kamery, ako sa túla až vo výške 3 500 metrov po národnom parku Langtang na hraniciach s Čínou.
Vlani zverejnená štúdia agentúry Indický zoologický výskum (ZSI) zistila, že sa v Himalájach až o 1 000 metrov vyššie presunulo zhruba 50 druhov motýľov a môr, ktoré vo výšinách hľadajú nový domov. Hŕstka motýlích druhov sa dokonca uchýlila takmer o dva kilometre vyššie do hôr.
Maláriu nepoznali
Motýle, ktoré sú veľmi citlivé na teplotné zmeny, sú skvelým ukazovateľom dlhodobej klimatickej zmeny v regióne aj vďaka tomu, že ZSI množstvo druhov monitoruje už od polovice 19. storočia. Výskum zistil, že náhly ústup ľadovcov v celom pohorí, ktorý sa v posledných dvoch desaťročiach zrýchlil, spôsobil nedostatok vody a zmenu vegetácie. Do kedysi panenskej prírody na nižších svahoch Himalájí tiež zasahuje rozrastajúce sa ľudské osídlenie.
Vplyv klimatickej zmeny na vysokohorské komunity je všetko, len nie nepatrný, všímajú si v Lete. Obyvatelia nepálskych dedín, ktorí sa po generácie počas mrazivých zimných mesiacov uchyľovali do nížin, môžu teraz vo vysokých polohách žiť celoročne.
„Sneh je pre himalájsky život nevyhnutný, ale tento rok žiadny nový nenapadal. Nulové snehové zrážky znamenajú, že na pasienkoch nerastie tráva,“ hovorí Parijar. „Zimné teploty klesali až k mínus 25 stupňom Celzia, teraz sa pohybujú okolo desiatich stupňov. Dažde sú nepredvídateľné. Rok čo rok sa to zhoršuje,“ dodáva.
Horské dedinky sú tiež prvýkrát vo svojej histórii vystavené novým chorobám, ktoré teplejší vzduch privádzal spoločne s komármi. Dediny v oblasti Mustang teraz čelia pravidelnému nárastu prípadov malárie a horúčky dengue – a to v regióne, kde tieto choroby predtým nikto nezaznamenal. Správa z roku 2016 zistila, že od roku 1988 sa vo vysokohorských oblastiach, kde predtým nebol jediný nakazený, malária prejavila v takmer 10 000 prípadov.
Legenda o šakaloch a konci sveta
Ochranca zvierat Jadav Ghimirej, ktorý študuje presuny vtákov do vyšších oblastí v Mustangu, uvádza, že dôkazov o možnom drvivom vplyve klimatickej zmeny na Himaláje pribúda. Okrem vedy však tvrdenia, že je región na pokraji katastrofy, potvrdzujú aj miestne legendy.
Klesajúce počty himalájskych vlkov, ktorí v horách kedysi bývali dominantnými predátormi, uvoľnili miesto pre populáciu šakalov. Vlk, hoci obávaný, je v Nepále po stáročia rešpektovaný a dokonca pripodobňovaný ku kráľovskému majestátu a moci. Podľa jednej legendy musel nepálsky monarcha abdikovať, keď za jeho vlády ubudlo vlkov. Naopak, šakalmi Nepálci opovrhujú a v horách ich majú za votrelcov z horúcich južných oblastí či dokonca zvestovateľov skazy.
„Objavili sme šakaly vo výškach až 4 500 metrov,“ hovorí Ghimirej. „V oblasti Humla sa dokonca hovorí, že keď šakaly dosiahnu posvätné jazero Manasarovar, ktoré je vo výške 4 590 metrov, nastane koniec sveta, apokalypsa,“ dodal.
