V piatok (11. 6.) sa v zálive Carbis Bay v britskom Cornwalle koná stretnutie najvyspelejších krajín sveta. Do Spojeného kráľovstva pricestoval už v stredu (9. 6.) americký prezident Joe Biden, ktorý sa pri príležitosti 47. samitu G7 po prvý raz pridá k lídrom Talianska, Francúzska, Nemecka, Japonska, Spojeného kráľovstva a Kanady.
K trojdňovému samitu tentoraz prizvali aj Južnú Kóreu, Indiu a Austráliu.
Stretnutie lídrov v roku 2020 pre pandémiu koronavírusu nahradila videokonferencia. História siaha do 70. rokov a počiatočné písmeno názvu skupiny dopĺňali v priebehu rokov tri rôzne čísla. Prečo tomu tak bolo, kedy vznikla a čo je jej úlohou?
Začal ako G6
Keď v toku 1973 členovia vtedajšej Organizácie arabských krajín vyvážajúcich ropu (OAPEC) zvýšili cenu ropy a znížili globálne dodávky do krajín, ktoré podporovali Izrael v Jomkipurskej vojne, svet sa ocitol v ropnej kríze.
O dva roky neskôr sa stretli lídri šiestich nekomunistických mocností, aby prediskutovali ekonomické a politické obavy.
Historicky prvý samit G6 sa konal 15. – 17. novembra 1975 na zámku Rambouillet v Paríži a zúčastnili sa ho britský premiér Harold Wilson, americký prezident Gerald Ford, francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing, kancelár Západného Nemecka Helmut Schmidt a japonský premiér Takeo Miki. O rok neskôr sa ku krajinám pripojila Kanada a vznikla skupina G7.
Rusko, vitaj a dovidenia
V roku 1998 sa k skupine G7 pridalo Rusko, čo skupinu premenovalo na G8. Začlenenie Ruska bolo v období vnímané ako nádejný signál spolupráce medzi Západom a Východom po tom, ako sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz.
Rusko s v skupine udržalo 16 rokov. Keď v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krym, čo zvyšní členovia skupiny považovali za „porušenie suverenity a celistvosti Ukrajiny“, takže mu pozastavili členstvo a klub sa vrátil k formátu G7 pozostávajúceho výlučne z demokratických a otvorených ekonomík.
Rusko sa následne v roku 2017 rozhodlo skupinu natrvalo opustiť, čo bolo oficiálne potvrdené v júni roku 2018.
Neformálny člen EÚ
Skupinu G7 tvoria Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Kanada, Japonsko, Francúzsko a Taliansko. Krajiny spolu tvoria približne 46 % globálneho HDP, 10 % svetovej populácie a 58 % svetového bohatstva.
Od roku 1977 je súčasťou samitov aj Európska únia. Na stretnutiach ju zastupujú predseda Európskej komisie a predseda Európskej rady. Hoci EÚ nemá oficiálny štatút člena, postupne bola zaradená do všetkých politických diskusií.
Na stole medzinárodné otázky
Skupina pôvodne vznikla s cieľom diskutovať o ekonomických a politických obavách vyvolaných ropnou krízou z roku 1973.
Odvtedy rozšírila svoje pôsobisko a politickí lídri na každoročných stretnutiach diskutujú o množstve medzinárodných otázok vrátane energetickej bezpečnosti, obchodu, zmeny podnebia, globálnych zdravotných problémov, rodovej rovnosti či chudoby.
Rokovania skupiny G7 je nezáväzné, napriek tomu má na medzinárodné dianie zásadný vplyv. Samit sa zvykne konať v júni, pričom jeho hostiteľská krajina sa pravidelne mení. V roku 2022 bude samit hostiť Nemecko, o rok na to Japonsko a v roku 2024 Taliansko.
