Európska únia by mala systematickejšie a koordinovanejšie čeliť ruským hrozbám a nepriateľským akciám.
Vyplýva to z novej stratégie vzťahov s Ruskom, ktorú v stredu 16. júna predstavil šéf únijnej diplomacie Josep Borrell.
Európska dvadsaťsedmička sa podľa neho chce zároveň usilovať o spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, tej však v súčasnosti bráni aktívna politika Moskvy mieriaca opačným smerom.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že je nevyhnutné, aby boli členské krajiny v prístupe k Rusku jednotné.
Riešili agresívnu politiku Ruska
Borrellov úrad návrh vypracoval na žiadosť lídrov členských krajín, ktorí sa súčasnou agresívnou politikou Ruska zaoberali na májovom samite.
Novú stratégiu preberú šéfovia štátov a vlád členských štátov EÚ na svojej ďalšej schôdzke budúci týždeň.
„Za súčasných okolností sa zdá byť obnovené partnerstvo medzi Európskou úniou a Ruskom, ktoré by umožnilo bližšiu spoluprácu, vzdialenou vyhliadkou,“ vyhlásil Borrell.
Dôkazom toho sú podľa neho ruské akcie, ktoré sa snažia ovplyvňovať a destabilizovať ako únijné štáty, tak aj partnerské krajiny ako sú Ukrajina či Gruzínsko.
Päť princípov
Krajiny európskeho bloku by podľa návrhu stratégie mali okrem iného posilniť svoju kybernetickú bezpečnosť a spoločnú obrannú kapacitu, ako aj schopnosť čeliť hybridným hrozbám. Pracovať by mali aj na rozvoji možností strategickej komunikácie.
Únia by sa mala aj naďalej vo vzťahu k Rusku riadiť piatimi doterajšími princípmi.
Je medzi nimi snaha prinútiť Moskvu k plnému dodržiavaniu mierových dohôd z Minska, posilneniu vzťahov s Ukrajinou a ďalšími východnými partnermi, posilneniu vlastnej odolnosti, podpore ruskej občianskej spoločnosti a snahe presvedčiť Rusko na spoluprácu v oblastiach obojstranného záujmu.
Tými sú podľa Borrella pandémia ochorenia COVID-19, klimatická zmena či vzťahy s Iránom, Afganistanom a ďalšími ázijskými krajinami.
Von der Leyenová: EÚ musí postupovať jednotne
Podľa Von der Leyenovej budú vzťahy s Ruskom ďalej patriť medzi zásadné strategické výzvy pre európske spoločenstvo.
„V reakcii (na ruské aktivity) musí EÚ aj naďalej postupovať jednotne a konzistentne a brániť pritom naše spoločné hodnoty a záujmy,“ uviedla šéfka EK.
Práve na „nejednote“ však v minulosti stroskotali niektoré pokusy o ráznejší prístup proti Rusku.
Napríklad pobaltskými krajinami či Poľskom navrhované zrušenie dostavby plynovodu Nord Stream 2 blokuje Nemecko, ktoré na nej má ekonomický záujem.
Tvrdšie sankcie voči ruským predstaviteľom zase v minulosti odmietlo Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán má blízko k ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi.
