Európska komisia (EK) v stredu (14. 7.) predložila ambiciózny legislatívny balík s označením „Fit for 55“.
Jeho zámerom je prispôsobiť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a daní tomu, aby sa znížili čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Nové návrhy umožnia zrýchlenie procesu znižovania emisií skleníkových plynov v nasledujúcom desaťročí. Kombinujú rozšírenie mechanizmov obchodovania s emisiami na nové odvetvia so sprísnením už existujúceho európskeho systému v tejto oblasti.
Balík požaduje tiež intenzívnejšie využívanie obnoviteľnej energie. Únia chce zároveň výrazne podporiť rýchlejšie zavádzanie druhov dopravy s nízkymi emisiami, medzi nimi aj elektromobilov, pre ktoré by mali členské štáty budovať podstatne viac nabíjacích staníc.
Návrhy počítajú aj so zosúladením daňových politík členských štátov s cieľmi Európskej zelenej dohody či zavedením opatrení na zabránenie úniku uhlíka.
Hospodársky rast, ktorý je šetrný k prírode
Podľa slov predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej už ekonomika založená na fosílnych palivách dosiahla svoje limity. EÚ sa preto snaží o to, aby budúce generácie zdedili „zdravú planétu“, a zároveň dobré pracovné miesta a hospodársky rast, ktorý bude šetrný k prírode.
Výkonný podpredseda EK zodpovedný za Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol, že EÚ čaká „zlomové“ desaťročie v boji proti klimatickej kríze a strate biodiverzity. Prechod krajín EÚ na zelenšiu budúcnosť podľa neho zaistí Únii aj potrebnú konkurencieschopnosť.
Návrh je výzvou aj pre Slovensko
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča si v tejto súvislosti myslí, že Slovensko sa ocitlo pred veľkou výzvou. „Zelená transformácia je nevyhnutná z dôvodu existenčných a environmentálnych výziev, ktorým ľudstvo čelí. Zároveň si uvedomujeme, že každá krajina má odlišnú štartovaciu pozíciu,“ uviedol Kiča s tým, že rezort podporuje opatrenia, ktoré budú spravodlivé a férové aj k energeticky citlivejším krajinám.
Slovenský envirorezort zároveň víta otvorenie diskusie k balíku Fit for 55, ako aj spoločný európsky cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050.
Zdôrazňuje, že vlajkovou loďou klimatickej politiky v rámci Únie je systém obchodovania s emisiami a kvótami. Ten je oproti minulosti ešte ambicióznejší.
Doteraz zahŕňal emisne najnáročnejšie priemyselné podniky, po novom by sa mal do roku 2023 rozšíriť aj o námornú dopravu a do roku 2026 aj o sektor budov a cestnú dopravu, „k čomu však Slovenská republika požaduje ďalšie diskusie,“ uvádza rezort.
Veľké zmeny čakajú automobilový priemysel
Zmeny budú pravdepodobne znamenať aj koniec predaja nových áut na benzínový či dieselový pohon od roku 2035. Prijatie navrhovaného balíka by totiž znamenalo, že do uvedeného dátumu by nemohli produkovať žiadne emisie oxidu uhličitého, čo by zásadne predražilo ich výrobu.
Nový balík musia najskôr schváliť členské štáty a Európsky parlament, čo môže podľa unijných činiteľov aj pre očakávané námietky časti automobilovej lobby trvať až niekoľko rokov.
Rok 2035 súvisí s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do polovice storočia. Komisia kalkuluje s priemernou životnosťou auta 15 rokov, takže v roku 2050 by podľa jej predstáv nemali v Európe jazdiť prakticky žiadne autá s klasickými spaľovacími motormi.
Obmedzenia sa však majú týkať už roku 2030, dokedy by sa mali emisie z áut obmedziť o 55 percent oproti dnešným hodnotám. Komisia pritom pôvodne usilovala až o 60 percent, po tlaku niektorých štátov však cieľ mierne znížila. Doterajší plán počítal so znížením o 37, 5 percent.
