Ani desať rokov života v tvrdých podmienkach v sibírskom gulagu, kde bol Sergej Kovaľov väznený v 70. a 80. rokoch, ho neodradilo od boja za ľudské práva. Sergej Kovaľov zomrel v pondelok (9. 8.) vo veku 91 rokov v Moskve.
Biofyzik s citom pre ľudské práva
Sergej Adamovič Kovaľov sa narodil 2. marca 1930 v meste Seredyna-Buda, ktoré dnes leží na Ukrajine v blízkosti hraníc s Ruskom. Vyštudoval biofyziku na Moskovskej štátnej univerzite a potom pôsobil ako vedecký pracovník v laboratóriu. Je autorom viac ako 60 vedeckých publikácií.
Popri vedeckej činnosti sa začal zaujímať o porušovanie ľudských práv. V roku 1956 protestoval s priateľmi na Puškinovom námestí v Moskve proti ruskej intervencii v Maďarsku a dostal sa tak prvýkrát do konfliktu so sovietskou tajnou políciou KGB. V nasledujúcom roku sa ako nasledovník a blízky priateľ fyzika a ľudskoprávneho aktivistu Andreja Sacharova začal aktívne zaoberať bojom za dodržiavanie ľudských práv. V roku 1968 vítal Pražskú jar a rok nato pomáhal zakladať organizáciu Iniciatívna skupina pre ľudské práva.
Desať rokov na Sibíri ho nezlomilo
V roku 1970 ho prepustili z laboratória a o štyri roky neskôr ho zatkli a odsúdili za protisovietsku agitáciu a propagandu. Dostal sedem rokov väzenia a tri roky vyhnanstva. Po desaťročnom zajatí na Sibíri žil v meste Tver (predtým Kalinin) približne 200 kilometrov od metropoly. Do Moskvy sa vrátil až v roku 1987, dva roky po nástupe Michaila Gorbačova na čelo Sovietskeho zväzu.
Potom sa angažoval v mnohých organizáciách zaoberajúcich sa ľudskými právami, ako napríklad Medzinárodný humanitárny seminár, Memorial alebo Návrhová skupina pre ľudské práva pri Medzinárodnom fonde pre prežitie a rozvoj ľudstva.
Spočiatku stál za Borisom Jeľcinom
Po rozpade ZSSR ho v roku 1990 zvolili za ľudového poslanca Ruskej federácie. Bol tiež predsedom parlamentného výboru pre ľudské práva. V rokoch 1990 až 1994 šéfoval ruskej delegácii pri Komisii OSN pre ľudské práva v Ženeve. V decembri 1993 bol zvolený do Štátnej dumy a stal sa predsedom komisie pre ľudské práva pri úrade ruského prezidenta Borisa Jeľcina a splnomocnencom pre ľudské práva Ruskej federácie.
Sergej Kovaľov stál istý čas úplne na strane prezidenta Jeľcina a uvítal jeho postoj k pučom v auguste 1991. Neskôr mal však námietky proti spôsobu, akým sa Jeľcin vyrovnal so vzbúrencami z parlamentu v októbri 1993.
Kritika ruskej agresie v Čečensku ho stála postavenie
Do otvoreného konfliktu s Jeľcinom sa dostal pre prvú rusko-čečenskú vojnu v rokoch 1994 až 1996. Kovaľov varoval Jeľcina pred vpádom ruských vojsk do odbojnej oblasti a po vypuknutí bojov strávil s niekoľkými poslancami týždne v tejto kaukazskej krajine. Potom podal svedectvo o vojnových útrapách miestnych obyvateľov.
Po celom svete nabádal parlamenty a štátnikov, aby prispeli svojím vplyvom k vyriešeniu krízy. Osobne napríklad pomáhal zvládnuť krízu okolo obsadenia nemocnice v ruskom Buďonovsku skupinou ozbrojencov vedených čečenským veliteľom Šamilom Basajevom v júni 1995.
V marci 1995 Kovaľova odvolala Štátna duma z funkcie splnomocnenca pre ľudské práva za „hanobenie“ ruskej politiky v Čečensku a za údajné podkopávanie ruských záujmov. Poslanci v Štátnej dume diskutovali aj o tom, či by ho nemali obviniť z vlastizrady. Kovaľov vtedy vyhlásil, že Rusko riadia „klamári a darebáci“.
Putina označil za národnú hanbu
Kritický ku Kremľu zostal aj po nástupe súčasného prezidenta Vladimira Putina k moci. „Rusko sa veľmi rýchlo vracia do čias totality. Nie je vôbec náhoda, že poslední traja ruskí premiéri prišli z KGB,“ povedal v roku 1999 po tom, ako sa Putin stal premiérom.
Putinovo následné zvolenie za prezidenta označil za „národnú hanbu“. „Ľudia so zdravým rozumom hlasovali za úplne neznámeho podplukovníka KGB,“ uviedol a upozornil, že spolu s Putinom k moci prichádzajú ďalší príslušníci tejto štruktúry. „Vôbec sa pritom za svoju minulosť nehanbí. To je to isté, ako keby spolkový kancelár bol pyšný na službu v gestape,“ povedal.
Opakovane sa tiež kriticky staval k volebným kampaniam a atmosfére okolo volieb. Podľa Kovaľova bolo o výsledkoch volieb vždy rozhodnuté vopred. V jednom z listov Putinovi a šéfovi diplomacie Sergejovi Lavrovovi napísal: „Štátna moc (ktorú mimochodom reprezentujete vy, páni), zmrzačila volebné zákony a potom nedbalo, toporne imitovala voľby.“
Uznával český prístup k ceste ku demokracii
Kovaľovov boj za ľudské práva ocenili viaceré krajiny a organizácie. Francúzsko ho v roku 2006 vyznamenalo Radom Čestnej légie, v roku 2009 dostal od Európskeho parlamentu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia a v roku 2003 mu český prezident Václav Havel udelil Rad Tomáša Garrigua Masaryka 2. triedy.
„Neviete si predstaviť, aká je to pre mňa pocta, najmä preto, že je to český rád. Česko bolo na ceste k demokracii vždy o niekoľko krokov pred inými krajinami. Pre mňa má toto vyznamenanie ohromný význam. Považujem ho nielen za ocenenie mojej skromnej činnosti, ale aj za ocenenie toho, že v našej krajine je tiež duch slobody, ktorý žiadny politický vývoj neutlmil,“ uviedol Kovaľov, ktorý sa niekoľkokrát zúčastnil na pražskej medzinárodnej konferencie Fórum 2000.
