Svojím šarmom a úsmevom dobyl Jean-Paul Belmondo, ktorého život vyhasol v pondelok (6. 9.) vo veku 88 rokov, filmové plátno i srdcia mnohých žien. Pred kamerou dokonale uplatnil svoju mužnosť, svetácky výraz, temperament a komediálny talent.
S boxom musel skončiť
Belmondo sa narodil 9. apríla 1933 v Neuilly-sur-Seine (predmestie Paríža) do rodiny maliarky a sochára s talianskymi predkami. V mladosti sa venoval športu, najmä boxu, s ktorým ale musel prestať pre chorobu. A tak sa vydal na dráhu hereckú.
Jeho kariéru odštartovala v roku 1959 snímka francúzskej novej vlny Na konci s dychom. Miláčikom niekoľkých generácií sa ale stal najmä vďaka filmom, v ktorých spojil akciu s humorom. „Krásne škaredý“ Bébel, ako ho prezývali fanúšikovia, slávil úspech aj na javisku.
Muž z Ria, Borsalino, Policajt alebo darebák, Zviera, Cartouche, Polovičná šanca – to je len niekoľko z deviatich desiatok filmov, ktorými Belmondo dodnes baví svojich priaznivcov. A v úlohách ochrancov zákona, gangsterov, elegantných zvodcov, podvodníkov či dobrodruhov uplatňoval aj svoje preslávené kaskadérske kúsky.
Zvodca s prerazeným nosom
„Bol ako tajfún. Užila som si s ním toľko zábavy aj šialených kúskov ako nikdy potom,“ povedala prvá bondgirl Ursula Andressová o spolužití s Belmondom, ktorého náručou, nielen filmovou, prešlo aj množstvo ďalších žien.
Pritom za jeho štúdií mnohí pochybovali, že by mohol hrať milovníkov. „Ako môže človek s takýmto ksichtom chcieť hrať divadlo,“ čudoval sa vraj jeden z profesorov, keď prijímal bývalého boxera s prerazeným nosom.
Lenže zmysel pre humor a nadhľad spolu s výnimočnými fyzickými zručnosťami a neuveriteľnou vôľou prekonať sa umožnili Belmondovi presvedčivo stvárniť ako drsných gangsterov (Borsalino) či neústupných ochrancov zákona (Policajt alebo darebák), tak aj elegantných zvodcov (Zviera), sympatických podvodníkov (Veľký šéf) aj odvážnych dobrodruhov (Muž z Ria). K najobľúbenejším patrí aj jeho paródia seba samého v Mužovi z Acapulca.
Kaskadéra nemal, takmer na to doplatil
Preslávil sa aj tým, že sa ani pri veľmi nebezpečných scénach nenechával zastupovať kaskadérom. Ešte v päťdesiatke šplhal z idúceho auta po rebríku do helikoptéry. Pred kamerou uskakoval pred horiacimi sa autami, vrhal sa cez vagóny rozjazdeného vlaku či zlaňoval z vrtuľníka.
Niekoľkokrát sa tiež vážnejšie zranil. Napríklad pri nakrúcaní komédie Zviera mu tiger natrhol ucho a pri filme Senzi finta dostal ranu hákom autožeriavu. Pri nakrúcaní Strachu nad mestom sa pošmykol na streche a život si zachránil zachytením sa za odkvap.
Extrémne tempo a najmenej jeden film ročne prevádzkoval Bébel až do polovice 80. rokov, kedy sa vážne zranil pri natáčaní kriminálnej komédie Senzi finta. Potom zvoľnil, ale stále nakrúcal viacero filmov. Tiež sa úspešne vrátil na divadelné javisko napríklad ako Cyrano z Bergeracu. Kúpil si vlastnú scénu a vyše desať rokov prevádzkoval divadlo Variétés.
Filmové chúťky ho neopúšťali
Pred kameru sa Belmondo vrátil aj po roku 2001, keď v auguste na Korzike utrpel mozgovú mŕtvicu, z ktorej sa zotavil a v decembri 2002 sa druhýkrát oženil. Jeho vyvolenou sa stala o 32 rokov mladšia dlhoročná priateľka Natty Tardivelová, ktorá mu v auguste 2003 porodila dcéru Stellu. V roku 2008 sa s ňou rozviedol. V tom istom roku mala premiéru jeho posledná snímka Muž a jeho pes – o človeku, ktorý nestráca chuť bojovať až do samého konca.
„Patrím k ľuďom, ktorí robia filmy, aby tých druhých pobavili,“ tvrdil ležérny filmový milovník, ktorý si v roku 2011 prevzal na festivale v Cannes čestnú Zlatú palmu, konkrétne za „oslnivý talent a úspešnú hereckú dráhu“.
Vášeň pre film neopustila Belmonda ani v 85 rokoch, keď v jednom rozhovore vyhlásil, že má stále chuť nakrúcať. Jeho posledným filmom bol v roku 2015 dokument približujúci jeho úspešnú filmovú kariéru. Film Belmondo par Belmondo (Belmondo o Belmondovi) je postavený na jeho rozhovoroch so synom Paulom na miestach, kde točil niektoré svoje najslávnejšie filmy.
