Slovensko pokleslo o deväť miest v rebríčku 64 krajín sveta, ktorý sleduje ich výsledky v boji proti klimatickej zmene, a zaradilo sa tak medzi horšie európske krajiny. Na Index výkonnosti boja proti zmene klímy (CCPI) v utorok (9. 11.) upozornila tlačová agentúra Belga.
Výrazný prepad Belgicka
CCPI hodnotí kroky štátov v snahách o zmiernenie klimatickej zmeny a jej dôsledkov. Mimovládne organizácie Germanwatch, NewClimate Institute a Climate Action Network zverejňujú každoročne rebríček krajín pri príležitosti konferencií OSN o klimatickej zmene.
Hodnotenie vzniká za účasti viac ako 400 odborníkov v oblasti energetiky a klímy, z ktorých mnohí sú členmi mimovládnych environmentálnych organizácií. Belga upozornila, že v najnovšom CCPI obsadilo Belgicko 49. pozíciu, pričom pred dvoma rokmi bolo na 35. mieste a v roku 2015 dokonca na dobrej 16. pozícii.
Slovensko podľa autorov CCPI nevynakladá dostatočné úsilie, čo sa týka opatrení na zmierňovanie klimatickej zmeny. Na nízku úroveň kleslo v kategóriách – využívanie obnoviteľných zdrojov energie, energetická spotreba a klimatická politika. Strednú výkonnosť má iba v kategórii emisie skleníkových plynov.
Ako upozorňuje CCPI, SR nekoná v súlade s cieľmi Parížskej dohody, ktorých cieľom je udržať otepľovanie výrazne planéty pod 2 °C a pokiaľ možno na úrovni 1,5 °C oproti stavu z predindustriálnej éry.
Zlé výsledky dosiahli aj naši susedia
Žiadna z krajín sveta nedosiahla potrebný počet bodov na obsadenie prvých troch pozícií. Najúspešnejšou krajinu je aj naďalej Dánsko (4. priečka) a v prvej desiatke krajín sa ocitli ešte tri ďalšie európske krajiny: Švédsko (5), Nórsko (6) a Spojené kráľovstvo (7).
Slovinsko, Česká republika, Poľsko a Maďarsko (50 až 53 pozícia) patria medzi krajiny s najhoršími výsledkami v Európe. Aj vinou ich nízkeho bodovania EÚ ako celok poklesla v CCPI oproti minulému roku o šesť miest – na 22. pozíciu v rebríčku a už nepatrí do kategórie „najlepších“ v boji proti klimatickej zmene.
CCPI, ktorý sa prezentuje ako nezávislý nástroj, analyzuje politiky asi 60 krajín a Európskej únie, ktoré vytvárajú viac ako 90 percent celosvetových emisií skleníkových plynov, na základe 14 kritérií rozdelených do štyroch kategórií: emisie skleníkových plynov, využitie obnoviteľných energií, energetickej účinnosti a klimatickej politiky. Najnovší rebríček pre rok 2022 je založený na údajoch z roku 2019.