Ďalší spoločný postup proti vysokým cenám energií a snaha odradiť Rusko od vpádu na Ukrajinu budú zásadnými témami štvrtkového (16. 12.) rokovania prezidentov a premiérov krajín Európskej únie.
Baviť sa budú aj o tom, ako urýchliť tempo očkovania proti covidu v Európe i ďalších častiach sveta. Deň pred samitom sa šéfovia únijných štátov stretnú s lídrami postsovietskych krajín Východného partnerstva, s ktorými si chcú potvrdiť ďalšiu spoluprácu.
Vysoké ceny energií
Zrejme najočakávanejšou témou samitu bude debata o tom, ako sa v budúcom roku vyrovnať s vysokými cenami energií, ktoré prinútili väčšinu krajín siahnuť k okamžitým krokom v podobe daňových úľav či finančnej podpory ohrozených domácností a firiem.
Štáty sú však rozdelené v pohľade na to, ako predísť drahým energiám v dlhodobejšom horizonte. Francúzsko či Španielsko opakujú požiadavky na zavedenie spoločných nákupov plynu či na reformu trhu s energiami. Poľsko alebo Česko zase hovoria o obmedzení cien emisných kvót.
Početná skupina štátov zastúpená Nemeckom či Holandskom však v záujme hladkého fungovania trhu vytrvalo odmieta meniť jeho pravidlá či zastropovať ceny.
Český premiér v demisii Andrej Babiš, pre ktorého to bude posledná Európska rada pred piatkovým (17. 12.) odovzdaním moci nástupcovi Petrovi Fialovi, chce prezentovať návrh vyzývajúci Európsku komisiu, aby vrátila do obehu takmer pol miliardy kvót stiahnutých do rezervy. To by mohlo znížiť cenu, ktorú firmy platia za vypúšťanie CO2 do vzduchu.
Práve Babiš si na minuloročnom októbrovom samite vymohol previerku fungovania emisného trhu, ktorého kontrola však nezistila zásadné nedostatky či cenové manipulácie.
Lídri budú diskutovať o návrhoch, ktoré komisia predstaví v stredu (15. 12.). Má medzi nimi byť dobrovoľná možnosť spoločne nakupovať plyn do strategických rezerv, iné výraznejšie zmeny však Brusel pre nejednotnosť členských štátov neplánuje.
Rusko-ukrajinský konflikt
Prezidenti a premiéri budú hovoriť aj o niekoľkých zahraničnopolitických tém, z ktorých je najaktuálnejšou napätá situácia pri ruských hraniciach s Ukrajinou. „Akákoľvek ďalšia vojenská agresia proti Ukrajine bude mať ťažké následky a príde veľmi draho,“ napísal v utorok predseda Európskej rady Charles Michel v tradičnej pozvánke na samit.
Na jednotnom pláne prijať sankcie sa v pondelok (13. 12.) zhodli únijní ministri zahraničia. Politickí lídri sa budú baviť o tom, aké postihy by mohli fungovať ako odstrašenie. Na to zatiaľ štáty aj vzhľadom na rozdielne ekonomické záujmy jednotný pohľad nemajú.
Covid stále témou
Samit sa bude venovať aj ochoreniu COVID-19, ktorej šírenie v mnohých krajinách v posledných týždňoch opäť nabralo na tempe. Politici by mali v spoločnom vyhlásení vyzvať na urýchlenie ďalšieho postupu očkovania aj čo najpodrobnejšieho odhaľovania nového variantu omikron.
Chcú tiež prisľúbiť ďalšie vakcíny pre chudobnejšie krajiny s dôrazom na Afriku. Cieľom má byť podľa diplomatov poskytnúť africkým štátom čo najviac vakcín pred samitom EÚ-Afrika plánovaným na február.
Migrácia a spoločná obrana
Šéfovia štátov budú rokovať aj o migrácii či o prioritách budúcej obrannej spolupráce európskeho bloku. Politici z niektorých najmä západoeurópskych štátov budú zrejme hovoriť o väčšej obrannej autonómii EÚ vrátane vzniku vlastných síl rýchleho nasadenia, zatiaľ čo predovšetkým krajiny východného krídla Únie chcú zdôrazniť spoluprácu s NATO.
Lídri sa v Bruseli zídu už v stredu, keď ich po štyroch rokoch čaká samit s lídrami Ukrajiny, Moldavska, Gruzínska, Arménska a Azerbajdžanu. Bielorusko ako šiesta krajina Východného partnerstva prerušilo svoju účasť na projekte pre súčasné napätie vo vzájomných vzťahoch.
Samit by mal potvrdiť ďalšiu spoluprácu a nové investície. Žiadne záruky budúceho členstva v EÚ, o ktoré najmä prvé tri spomínané krajiny usilujú, však neprinesie.
