To, že ruský prezident Vladimir Putin v pondelok (21. 2.) uznal dve separatistické územia na východe Ukrajiny ako nezávislé štáty, je porušením minských dohôd a územnej celistvosti Ukrajiny. Zhodli sa na tom viacerí svetoví lídri.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a americký prezident Joe Biden sa stotožnili na tom, že „tento krok nezostane bez odpovede“, uviedol úrad nemeckého kancelára po ich spoločnom rozhovore.
Krok Kremľa odsúdili a dodali, že „urobia všetko, čo je v ich moci, aby zabránili ďalšiemu vyostrovaniu situácie“.
Putinov prejav k národu bol zmesou „nekompromisných a paranoidných myšlienok“, skonštatoval predstaviteľ z francúzskeho prezidentského úradu. Doplnil, že ruský líder „nerešpektoval sľuby dané“ Macronovi.
Pondelkový ruský krok kritizovali aj Japonsko či Austrália. Turecko zase vyzvalo svojich občanov, aby opustili východ Ukrajiny. Ankara apeluje na mierové riešenie krízy a ponúka sa, že bude pôsobiť ako sprostredkovateľ.
Maďarský premiér Viktor Orbán zase dal najavo, že Maďarsko zdieľa spoločný postoj Únie, informoval jeho hovorca Bertalan Havasi. Predseda vlády zvolal mimoriadnu schôdzku vládneho kabinetu národnej bezpečnosti. „Cieľom schôdzky je prerokovať ukrajinskú krízu a prijať potrebné opatrenia,“ spresnil hovorca.
Reaguje aj Pobaltie
Putin po uznaní spomenutých oblastí a podpise dohôd o spolupráci s lídrami Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky tiež nariadil armáde začať misiu v dvoch povstaleckých republikách. Cieľom misie má byť „podpora mieru“.
Pobaltské štáty žiadajú v dôsledku týchto krokov „rýchle sankcie“ od EÚ. Lotyšsko navyše už v utorok (22. 2.) dodá Ukrajine prenosný protilietadlový raketový systém Stinger, potvrdil v pondelok pre agentúru Reuters hovorca lotyšského ministerstva zahraničných vecí.
Estónsko, Lotyšsko a Litva už 21. januára uviedli, že Kyjevu poskytnú protipancierové a protilietadlové rakety vyrobené v Spojených štátoch, niekoľko dní po tom, ako dostali príslušné povolenie na export od rezortu diplomacie USA.
Zasadá BR OSN
Bezpečnostná rada (BR) OSN začala v utorok nadránom mimoriadne zasadnutie smerom k prehlbujúcej sa kríze na východe Ukrajiny. „Ukrajina požiadala o zvolanie naliehavého zasadnutia BR OSN pre nezákonné konanie Ruska,“ napísal na twitteri ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba.
„Máme do činenia s veľmi, veľmi dramatickou situáciou,“ povedal francúzsky veľvyslanec pri OSN Nicolas de Riviere. Nadviazala naňho tajomníčka pre politické záležitosti OSN Rosemary DiCarlová, ktorá označila krok Moskvy za porušenie Charty OSN. „Nasledujúce hodiny a dni budú kľúčové. Riziko veľkého konfliktu je reálne a treba mu za každú cenu zabrániť,“ uviedla.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja zase podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Ukrajina pripravuje v Donbase nové „vojenské dobrodružstvo“, čo Rusko nemôže dovoliť. Povedal tiež, že Moskva nepripustí „nové krviprelievanie“ v regióne. Západné mocnosti by si podľa neho mali „dobre rozmyslieť“ svoje kroky a nezhoršovať situáciu na Ukrajine.
Čína podporuje suverenitu Ukrajiny, Nikaragua krok odobrila
Čínsky minister zahraničia Wang I v telefonickom rozhovore s americkým ministrom zahraničia Antonym Blinkenom vyjadril obavy v súvislosti s ďalším vývojom situácie na Ukrajine. Suverenita a teritoriálna integrita Ukrajiny musí byť podľa Wanga zachovaná, uviedol v utorok (22. 2.) hovorca amerického ministerstva zahraničia.
Ministri po telefóne rokovali o vývoji na ukrajinsko-ruskej hranici a riziku ruskej invázie. Rovnaký postoj dala Čína najavo už v sobotu (19. 2.) na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Na zdržanlivosť vyzval aj čínsky veľvyslanec pri OSN Čang Ťün. „Všetky zúčastnené strany musia zachovať zdržanlivosť a vyvarovať sa všetkého, čo by mohlo zvýšiť napätie,“ povedal veľvyslanec.
„Veríme, že všetky krajiny by mali riešiť medzinárodné spory mierovými prostriedkami v súlade s cieľmi a zásadami Charty OSN,“ dodal.
Podľa CNN stavia ukrajinsko-ruská kríza Čínu do nepríjemnej pozície, keď sa snaží nájsť rovnováhu medzi svojimi dlhodobo priateľskými vzťahmi s Ruskom a svojou zahraničnou politikou dôslednej obrany štátnej suverenity.
Nikaragujský prezident Daniel Ortega ako jeden z prvých svetových lídrov podporil rozhodnutie Putina. Vyhlásil, že ruská hlava štátu urobila správne.
„Som si istý, že ak usporiadajú referendum podobné tomu, ktoré sa uskutočnilo na Kryme, ľudia budú hlasovať za pripojenie týchto území k Rusku,“ vyhlásil niekdajší líder marxistických partizánov, ktorý je na čele juhoamerickej krajiny od januára 2007.
Nicaragua President Daniel Ortega becomes one of the first world leaders to back Russia’s stance over Ukraine, saying President Vladimir Putin was right to recognise two regions controlled by Moscow-backed separatists as independent pic.twitter.com/rEDwIkanew
— TRT World Now (@TRTWorldNow) February 22, 2022
Doplnil, že snaha Ukrajiny vstúpiť do Aliancie predstavuje pre Rusko hrozbu. „Ak sa Ukrajina dostane do NATO, bude hovoriť Rusku, aby išlo do vojny, a to vysvetľuje, prečo sa Rusko takto správa. Rusko sa jednoducho bráni,“ tvrdí dlhoročný oponent amerického vplyvu v Strednej Amerike.
Jasné postoje zo Slovenska
Prezidentka SR Zuzana Čaputová kritizovala rozhodnutie Putina. „Ruské uznanie takzvaných ľudových republík marí roky úsilia o vyriešenie konfliktu, ktorý Moskva vytvorila. Je to voľba konfrontácie pred diplomaciou a očividné porušenie medzinárodného práva a suverenity Ukrajiny,“ uviedla na twitteri.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) odsúdil kroky Kremľa. Po anexii Krymu Rusko podľa neho pokračuje v praktikách, ktoré „nevedú ani k mieru, ani k prosperite, ani k dobrému spolunažívaniu Ukrajincov a Rusov“. „Uznanie separatistických republík je len podpora násilia a nenávisti. Trpieť budú obyčajní ľudia. Som týmto krokom prezidenta Putina hlboko pobúrený,“ dodal. Neskôr zvolal aj mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady SR.
„Takýto krok nemožno vnímať inak ako prípravu na vstup ruských vojakov na ukrajinské územie a znefunkčnenie akýchkoľvek diplomatických rokovaní o riešení situácie,“ pridal sa minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). Vyzval všetkých, ktorí tvrdili, že Putinovi ide o mier, aby odsúdili jeho „nezodpovedné konanie“.
Rezort diplomacie ešte v pondelok uviedol, že SR odmieta rozhodnutie Ruskej federácie uznať nezávislosť separatistických entít. „Toto rozhodnutie je neprijateľným krokom v priamom rozpore s deklarovaným záujmom hľadať konštruktívne riešenie v diplomatickom dialógu v príslušných medzinárodných formátoch, ako aj princípom nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý Ruská federácia sama zdôrazňuje a žiada o jeho rešpektovanie ako NATO, tak aj EÚ,“ poznamenalo ministerstvo.
