Medzi sankciami, ktoré uvalili na Rusko Európska únia či Spojené štáty po vojenskej invázii na Ukrajinu, nie je vylúčenie z medzinárodného bankového systému SWIFT.
Sankcie v tejto oblasti by pre Rusko znamenali jeho vyradenie z platobného styku. Bolo to jedno z opatrení, ktoré požadovali aj Ukrajina či pobaltské štáty.
Ako by to pomohlo?
Podľa denníka The Guardian britský premiér Boris Johnson uviedol, že by tento krok dokázal zasiahnuť ruskú ekonomiku. Bežné transakcie by sa totiž museli uskutočňovať napríklad priamo medzi bankami. To by zvýšilo Rusom finančné náklady a spôsobilo platobné oneskorenia.
„Bolo by chybou, ak by zo (sankčného) zoznamu vypadlo odpojenie Ruska od medzinárodného platobného systému SWIFT. Hoci by to aj EÚ spôsobilo mnohé komplikácie, náklady pre Rusko by boli nepomerne väčšie,“ uviedol ešte pred ruským útokom slovenský europoslanec Vladimír Bilčík.
Po invázii sa ozval aj český prezident Miloš Zeman: „Je načase siahnuť na ďaleko tvrdšie sankcie, predovšetkým sankcie v oblasti tzv. Swiftu.“
Britský minister obrany Ben Wallace tiež povedal, že by chcel, aby Rusku znemožnili prístup k systému SWIFT, s čím však zatiaľ nesúhlasili ani EÚ, ani Spojené štáty.
„Chceli by sme zájsť ďalej, chceli by sme ísť po systéme SWIFT. Rusku umožňuje presúvať po svete peniaze, aby dostalo platby za plyn. Ale keď ho všetky krajiny nechcú vyhodiť zo systému SWIFT, je to ťažké,“ povedal Wallace pre BBC.
Hrozia obojstranné problémy
Predpoklady sa naplnili a znemožnenie prístupu na SWIFT sa na sankčné zoznamy nedostalo. S odrezaním Ruska od neho niektoré krajiny nesúhlasili.
Upozorňovali, že aj keď by odstrihnutie Moskvy od systému tvrdo zasiahlo ruské banky, zároveň by to výrazne znížilo európskym veriteľom možnosť dostať sa k svojim peniazom, informoval Reuters.
Ako pripomína The Guardian, Rusko je veľkým odberateľom zahraničného priemyselného tovaru – najmä z Holandska a Nemecka a je aj hlavným dodávateľom ropy, zemného plynu a pevných fosílnych palív do EÚ. Pre európske krajiny by po tomto kroku mohlo byť ťažšie nájsť náhradných dodávateľov.
Problémom by to mohlo byť aj pre USA. Na platby by totiž Rusi mohli používať iné kanály, ako sú telefóny, aplikácie na odosielanie správ alebo emaily. Ruské banky by tiež mohli smerovať platby cez krajiny, ktoré na Moskvu neuvalili sankcie, napríklad Čínu, ktorá má vlastný platobný systém Cips.
„Existuje tiež obava, že by to mohlo poškodiť postavenie amerického dolára ako globálnej rezervnej meny a urýchliť používanie alternatív, ako sú kryptomeny,“ píše spomenutý denník.
Rusko má aj finančný štít vo forme zlatých a devízových rezerv, rozpočtového prebytku a nízkeho dlhu, poznamenal ruský minister financií Anton Siluanov ešte 16. februára. Dodal, že Rusko bude môcť prejsť na iné finančné systémy v prípade, že ho odrežú od systému SWIFT.
Rezervné opatrenie?
Z niektorých vyjadrení svetových lídrov by sa ale dalo usúdiť, že si podobné opatrenie šetria pre prípad ďalšej eskalácie. „Je veľmi dôležité, aby sme odsúhlasili tie opatrenia, ktoré boli pripravené a všetko ostatné si ponechali pre situáciu, keď bude možno potrebné ísť nad rámec toho,“ vyjadril sa k téme Swiftu nemecký kancelár Olaf Scholz.
„Vždy je tu tá možnosť,“ povedal americký prezident Joe Biden, zároveň však jedným dychom dodal: „Ale práve teraz to nie je pozícia, ktorú chce zvyšok Európy zaujať.“
Dosiaľ jedinou krajinou, ktorú vylúčili z tohto systému, bol v roku 2012 Irán. Ten na to doplatil stratou polovice príjmov z vývozu ropy a zahraničný obchod klesol o takmer tretinu. Krajinu doň znovu pripojili v roku 2016.
Odrezanie Ruska od tohto systému bolo predmetom diskusií aj v roku 2014 po anexii Krymu. Kremeľ vtedy uviedol, že takýto krok bude považovať za vyhlásenie vojny.
