Parlamentní poslanci posunuli do druhého čítania balík zmien, ktorý reaguje na súčasnú situáciu na Ukrajine. Okrem iného upravuje príspevok za ubytovanie. Zmeny zároveň umožnia zapojiť utekajúcich ľudí do pracovného života v školstve či v zdravotníctve. Časť opozície má z toho mierne obavy.
Balík zákonov rieši najmä situáciu s azylantami na Slovensku- upravujú sa podmienky pre získanie zdravotného a sociálneho poistenia či možnosti ich zamestnania. Štát chce pomôcť aj ľuďom, ktorí poskytli utečencom ubytovanie. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Lukáš Dzivý.
„Upravuje sa možnosť vykonávať dočasnú odbornú stáž vo všetkých zdravotníckych povolaniach a zjednodušuje sa prístup k výkonu zdravotníckeho povolania pre záujemcov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie v rámci Európskej únie,“ uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).
Opozícia má obavy
Na to, aby mohli na Slovensku utečenci pracovať v školstve, alebo v zdravotníctve potrebujú podpísať čestné vyhlásenie o bezúhonnosti. Marek Kotleba z ĽSNS má z kontroly utečencov mierne obavy.
„Je úplne jasné, že táto situácia nedovoľuje informačným službám analyzovať každého jedného človeka, ktorý príde na Slovensko, ale pán minister, ako chcete zabrániť, aby takéto čestné prehlásenie nezneužívali občania, ktorí prídu z vojnovej zóny,“ pýtal sa.
„Každý, kto prechádza hranicou je kontrolovaný. Okrem toho, že sa kontrolujú doklady, tak sa aj vkladajú všetky údaje do všetkých databáz Schengenského informačného systému. Tí, ktorí doklady nemajú, tak sa im berú otlačky prstov,“ reagoval Mikulec.
Zjednodušenie podmienok pre prácu utečencov
Ondrej Dostál zo SaS si myslí, že zjednodušiť podmienky pre prácu utečencov treba aj v iných sektoroch.
„Nemôžu si založiť živnosť, ja by som skôr uvažoval, akým spôsobom to rozšíriť, lebo absencia výpisu z registra trestov alebo iného dokladu je prekážkou,“ uviedol.
Poslanci budú o balíku zákonov finálne rokovať na budúci týždeň v utorok (22. 3.). V rovnaký deň sa začne diskusia o zmenách vo verejnom obstarávaní, tzv. Lex Deripaska- čím chce štát odstaviť ruské firmy od štátnych zákaziek.
