Osmanský sultán Mehmed II. sa preslávil najmä dobytím Konštantínopolu a rozvratom Byzantskej ríše, ale bol aj jedným z najvýznamnejších tureckých panovníkov, vynikajúcim organizátorom a mecenášom. Narodil sa pred 590 rokmi – 30. marca 1432.
Pochádzal z osmanskej dynastie a bol synom sultána Murada II. Už počas otcovho života sa zoznámil so všetkými nástrahami vlády a v roku 1444 počas otcovej choroby ho dočasne zastupoval, píše portál valka.cz.
Dobyl Konštantínopol
Mehmed II. nastúpil na trón v roku 1451 a okamžite začal pripravovať útok na Konštantínopol – najprv dal postaviť pevnosť Rumeli Hisar, ktorá mu umožnila kontrolu nad úžinami Bospor a Dardanely.
V roku 1453 po dvojmesačnom obliehaní dobyl hlavné mesto Byzantskej ríše, ktoré potom premenoval na Istanbul a urobil z neho sídlo svojho dvora.
V nasledujúcich rokoch dobyl Srbsko, Bosnu, južné Grécko a zvyšok Malej Ázie, za čo dostal titul Fatih (dobyvateľ). Jeho výprava do Belehradu v roku 1456 však skončila neúspechom, keď ho porazil uhorský miestodržiteľ Ján Huňady.
Vydal prvý osmanský právny kódex
V dôsledku rozvratu Byzantskej ríše sa osmanské panstvo rozšírilo od Dunaja cez Malú Áziu do Kurdistanu a v roku 1473 na Krym. Okrem vojenských výprav venoval Mehmed značnú pozornosť správe rozširujúcej sa ríše. Vydal pre ňu prvý osmanský právny kódex.
Zaujímal sa o byzantskú kultúru (sám čítal a písal po grécky) a usiloval sa o kultúrnu a spoločenskú kontinuitu s predchádzajúcim panstvom, čo dokumentoval príkladnou náboženskou toleranciou a umožnením pôsobenia gréckokatolíckej cirkvi v ríši.
Udržiaval rozsiahle kontakty s juhoeurópskymi panovníkmi, dokonca dostal ponuku od pápežskej kúrie, aby sa nechal korunovať za byzantského cisára pod podmienkou prijatia kresťanstva.
Vyhlásil sa za cisára
Zavedenie kresťanstva bolo pre neho nemožné, preto sa vyhlásil za cisára a bol prvým z osmanských panovníkov, ktorý tento titul získal. Jeho dvor v Istanbule sa stal moslimským kultúrnym a vedeckým centrom, navyše sultán zozbieral čo najviac byzantských a antických písomných pamiatok.
Jeho cieľom bolo vytvoriť kompaktnú ríšu v oblasti Balkánu, Čierneho mora a Malej Ázie.
Hlavným protivníkom Mehmeda II. boli okrem Uhorského kráľovstva aj Benátky, s ktorými viedol sériu úspešných vojen. V roku 1473 tiež odrazil útok benátskeho spojenca – Perzie. V oblasti Kurdistanu vytvoril základňu pre ázijské výboje svojich nástupcov.
Obliehanie Rodosu sa mu stalo osudným
Okrem valašského zemepána boli Mehmedovými protivníkmi rytieri svätého Jána so sídlom na ostrove Rodos. Tí ovládali Egejské more svojimi galérami (plachtovými i veslovými vojenskými loďami strednej veľkosti).
Sultán sa na útok proti Rodosu pripravoval niekoľko rokov. Účinnosť svojej flotily otestoval útokom na talianske pobrežie (na jar 1480 dobyl Tarentum). Neúspešný pokus o dobytie Rodosu sa mu stal osudným.
Po niekoľkomesačnom obliehaní musel s veľkými stratami ustúpiť. Útrapy, ktoré počas obliehania zažíval, mu natoľko podlomili zdravie, že Mehmed 3. mája 1481 zomrel.
