Aj keď v posledných dňoch počet odídencov z Ukrajiny výrazne klesá, do Európskej únie ich prišli už takmer 4 milióny. Viac ako polovica z nich je v Poľsku a mnohí tam chcú aj zostať.
Zatiaľ je solidarita hnacím motorom pomoci Ukrajincom, no odborníci upozorňujú, že ak konflikt bude pokračovať dlhodobo, len spolupatričnosť a finančná pomoc z Bruselu nemusia stačiť.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Jana Balková.
Bude utečeneckých vĺn viac?
Na ukrajinskej hranici s Poľskom hrkocú stovky kufrov aj nákupných vozíkov naplnených batožinou k autobusom, ktoré odvážajú utečencov.
Tridsiatnička Alina Beskrovna z Mariupola pre ORF však hovorí, že niektorí Ukrajinci ešte stále doma vyčkávajú či ruské vojská zaútočia aj na ich mesto.
„Myslím si, že prvá vlna utečencov sa už dostala do Európskej únie či inde a nie som optimistická. Putin je nepredvídateľný, svet by sa mal asi pripraviť na viac takýchto vĺn,“ hovorí.
Aktívnejšie prerozdeľovanie utečencov
Členské štáty spomínajú aktívnejšie prerozdeľovanie, kvóty však odmietajú. Keď Európa pred pár rokmi čelila prílevu migrantov zo Sýrie, povinný systém zavrhlo Poľsko, Maďarsko, ale aj Česko a Slovensko.
Podľa poľského premiéra Mateusza Morawieckeho teraz ide o iný typ vojnových utečencov.
„Situácia je ťažšia, pretože ide len o časť rodín. Muži zostali bojovať a ženy s deťmi a starší ľudia sú v Poľsku,“ povedal.
Analytici už pri nedávnej utečeneckej vlne z Bieloruska upozorňovali, že Poľsko mení rétoriku. Po novom Varšava hovorí, že chce viac peňazí z Bruselu.
Či budú stačiť rozhodne, podľa Radovana Geista z Euractivu, najmä dĺžka vojnového konfliktu na Ukrajine. Tvrdí, že ak by išlo o dlhodobejšiu krízu, bude to problém.
„Na rozdiel od utečeneckej krízy v roku 2015, teraz pomáhajú dva faktory. Jedným je, že zatiaľ krajiny nezatvárajú hranice,“ priblížil.
Spolupatričnosť s Ukrajincami
Tvrdí, že pomáha aj to, že európske krajiny sú s Ukrajincami spolupatričnejšie ako boli a sú s utečencami z Blízkeho a Stredného východu, pripomenul však inú vec.
„Vzhľadom na politické faktory, napríklad to, že v Poľsku budú o rok voľby je nepravdepodobné, že by teraz poľská vláda bola ochotná sadnúť si za rokovací stôl a súhlasiť s nejakou formou prerozdeľovania utečencov na základe kvót,“ tvrdí.
„Skôr bude apel na nejakú formu dobrovoľnej solidarity,“ dodal Geist. Varšava by práve kvóty zrejme potrebovala najviac.
