Jej prostredníctvom bolo oznámené okrem iného prímerie v oboch svetových vojnách, ale ako zlovestný sled bodiek a čiarok sa ozývala aj pri zániku Titanicu.
Morseova abeceda sa v telegrafickej komunikácii používala až do konca 20. storočia. Tento univerzálny dorozumievací jazyk pomohol tiež zachrániť tisíce životov, keďže sa ním vysielal aj núdzový signál SOS.
Maliar, ktorého zaujala elektrina
Autor Morseovej abecedy Samuel Finley Breese Morse sa narodil 27. apríla 1791 v Charlestone v štáte Massachusetts. Vyštudoval Yaleovu univerzitu, ale na živobytie si zarábal ako maliar.
Vo výtvarnom umení sa zdokonaľoval aj počas študijných pobytov v Európe. Neskôr maľoval portréty amerických politikov, vrátane prezidentov Johna Adamsa či Jamesa Monroea.
Po absolvovaní univerzity v Yale sprevádzal známeho amerického maliara Washingtona Allstona do Európy, kde sa venoval ďalšiemu štúdiu. S elektromagnetizmom sa stretol, keď sa v roku 1832 vracal do Ameriky.
Na plachetnici Sully sa plavil fyzik Jackson, ktorý predvádzal posádke a cestujúcim najrôznejšie zábavné hračky s elektrinou a s elektromagnetom. Morse vystúpenia pozorne sledoval.
Magnetická sila elektriny ho natoľko zaujala, že sa k nej neustále vracal, i keď už bol profesorom maliarstva na univerzite v americkom New Yorku.
Abeceda z bodiek a čiarok
Vytvoril koncept jednoduchého telegrafu, ktorý postupne zlepšoval. Nakoniec prišiel aj na nápad prenosu správ pomocou špeciálnej abecedy z bodiek a čiarok.
Asi v roku 1832 prišiel Morse na to, že by vedel skonštruovať telegraf, ktorý by kódoval novú abecedu. Jeho systém bol však ťažkopádny. Namiesto písmen totiž kódoval celé slová.
Známu abecedu preto priviedol k dokonalosti až Morseho kolega Alfred Vail.
Stanislav Krajčí z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika povedal, že trvalo asi 20 rokov, kým dostala takzvaná morseovku svoju podobu. „Čím menej frekventované písmeno, tým dlhšia značka,“ uviedol Krajčí pre Rádio Slovensko.
Uplatnenie v praxi a zavedenie telegrafu sa začalo realizovať až keď Kongres USA udelil v roku 1843 na tento účel štátnu dotáciu. Začala sa budovať prvá americká telegrafná linka dlhá šesťdesiatštyri kilometrov a spojila Washington s Baltimorom.
Prvou správou bol citát z Biblie
Telegrafnú linku slávnostne uviedli do prevádzky 24. mája 1844 a Samuel Morse prvýkrát verejne predviedol telegraf, keď poslal správu z Washingtonu do Baltimoru. Prvým telegramom bol biblický citát.
Nasledovala otázka z Baltimoru, čo je nové vo Washingtone a vzápätí mali baltimorské denníky možnosť uverejniť prvú telegrafickú depešu. Prínos moderného prenosu správ bol neodškriepiteľný.
Prvá americká telegrafická transkontinentálna linka bolo uvedená do prevádzky v roku 1861. Telegrafné drôty na stĺpoch zrýchlili prenos informácii aj počas americkej občianskej vojny (1861-1865). Ale že sa do nich zapletú vojaci a zmarí sa tak jeden útok konfederačného vojska, to Morse naozaj netušil.
Autor morseovky zomrel pred 150 rokmi, 2. apríla 1872 krátko pred dosiahnutí veku 81 rokov v New Yorku.
