Slovensko posiela na Ukrajinu tím expertov, ktorý pomôže zhromaždiť miestnej prokuratúre dôkazy o vojnových zločinoch. Po odkrytí masových hrobov v Buči silnie tlak medzinárodného spoločenstva na ich urýchlené vyšetrenie.
Medzi odborníkmi, ktorých Slovensko vysiela na Ukrajinu, má byť podľa prezidentky Zuzany Čaputovej aj súdny lekár.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v tejto súvislosti tvrdí, že je potrebné zvážiť, kto všetko môže pri vyšetrovaní pomôcť, keďže vojnové zločiny sa neobjasňujú na dennej báze. Susedné Česko je, čo sa týka skúseností s podobnými prípadmi, omnoho ďalej.
Nielen odsúdenie vojnových zločinov na diplomatickej úrovni, ale najmä ich urýchlené vyšetrenie a postavenie vinníkov pred súd. Medzinárodné spoločenstvo sa pripravuje na objasňovanie masových vrážd z Buče. Téme sa venoval v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko redaktor RTVS Matej Baránek.
Otázkou zostáva, kto všetko na Ukrajinu pôjde a vezme si na starosť komplikovaný proces zbierania dôkazov a svedeckých výpovedí, ktoré budú tvoriť základ pre obžalobu pred Medzinárodným trestným súdom v Haagu.
Je treba zistiť, či Slovensko má takých expertov, mieni Kolíková
Prezidentka na sociálnej sieti uviedla, že Slovensko už o niekoľko dní vyšle svoj tím expertov. Premiér Eduard Heger (OĽANO) to nedávno osobne prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.
„Ponúknem prezidentovi Zelenskému tím našich odborníkov na vyšetrovanie vojnových zločinov ruskej armády v Buči a v ďalších obciach a mestách,“ povedal premiér.
Podľa ministerky spravodlivosti je viacero možností ako pomôcť. Slovensko môže zabezpečiť odvoz odborníkov, zaplatiť potrebnú techniku, no aj vyslať vlastných kriminalistov.
„Najprv si musíme zodpovedať, či tu máme ľudí, ktorí by mohli byť takýmito expertmi, lebo nevyšetrujeme vojnové zločiny bežne, v rámci každého dňa. To znamená, že sa musíme naozaj zamyslieť, že kto z tých ľudí, ktorých tu máme, by tam mohol spadať,“ priblížila Kolíková.
Česi majú viac skúseností
Susedné Česko je v tejto súvislosti omnoho ďalej. V 90. rokoch objasňoval vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii Vladimír Dzuro. Osobne zatýkal z poverenia Medzinárodného trestného súdu v Haagu niekdajšieho starostu Vukovaru Slavka Dokmanoviča, ktorý podľa obžaloby súhlasil s masakrom na farme pre ošípané Ovčare a zapojil sa aj do týrania civilistov.
Príslušníci juhoslovanskej armády a srbských paravojenských jednotiek tam postrieľali viac ako 260 ľudí. Telá skončili v masovom hrobe.
Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) pripomína, že Brusel požiadal medzinárodné spoločenstvo o urýchlené vyšetrenie vojnových zločinov na Ukrajine.
„Navrhujeme v tomto prípade zriadenie osobitného tribunálu OSN pre zločiny na Ukrajine,“ skonštatoval europoslanec.
Otázka okamžitého zabezpečenia dôkazov je dôležitá aj podľa bývalého diplomata a poslanca mimoparlamentného Hlasu-SD Petra Kmeca, keďže sa hrá o čas.
„Momentálne je situácia taká, že treba okamžite zdokumentovať tieto trestné činy a prečiny proti ľudskosti,“ povedal Kmec.
Ukrajina berie na zodpovednosť Rusko, ktoré ju 24. februára agresívne napadlo. Moskva masové vraždenie popiera. Medzinárodný trestný súd sa už pustil do preverovania obvinení z vojnových zločinov od roku 2013 po súčasnosť.
