Velikán slovenskej literatúry, jeden z básnikov, ktorý prerazil aj v zahraničí – Andrej Sládkovič – zomrel pred 150 rokmi, 20. apríla 1872.
Jeho najznámejšími dielami sú lyricko-epická skladba Detvan a najdlhšia ľúbostná báseň na svete – Marína.
Andrej Sládkovič, vlastným menom Andrej Braxatoris, sa narodil 30. marca 1820 v Krupine. Pochádzal z mnohopočetnej rodiny učiteľa a literáta Ondreja Braxatorisa. Prvé vedomosti naberal v rodnej Krupine. Od roku 1830 navštevoval školu v Perovčanoch, kde sa zdokonaľoval aj v maďarčine.
V rokoch 1831 až 1832 študoval na piaristickom gymnáziu v Krupine. Evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici navštevoval v rokoch 1832 až 1840.
V štúdiu teológie pokračoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave (1840 až 1842), kde sa aktívne zapájal aj do činnosti v Ústave reči a literatúry československej. Ako viacerí predstavitelia štúrovskej generácie aj on študoval teológiu v Nemecku na univerzite v Halle (1843 až 1844).
Po návrate na Slovensko pôsobil do roku 1847 ako vychovávateľ v Rybároch, kde vznikli aj jeho najvýznamnejšie diela Marína a Detvan.
Ako evanjelický farár začínal Sládkovič najprv v Hrochoti (1847) a potom až do konca života pôsobil v Radvani, ktorá je dnes mestskou časťou Banskej Bystrice.
Bez rozchodu by Marína zrejme nikdy nevznikla
Inšpiráciou k napísaniu Maríny bol pre mladého básnika Sládkoviča rozchod s jeho veľkou láskou Máriou Pischlovou, s ktorou sa zoznámil počas štúdia v Banskej Štiavnici. V rodine Pischlovcov si našiel aj miesto vychovávateľa, čím si zarábal na ďalšie štúdiá.
K rozchodu dvojice došlo, keď Sládkovič študoval teológiu v Halle. Máriu totiž matka nútila k sobášu s bohatým kupcom – medovnikárom.
Rozsiahla básnická skladba vyšla v roku 1846 v Pešti. Tvorí ju 286 desať veršových a päť osem veršových strof, pričom každá strofa je uzavretá myšlienka.
Od mladosti bol Sládkovič aktívnym účastníkom národného spolkového života. Patril k aktívnym členom Literárno-dramatického odboru Matice slovenskej, podporovateľom a šíriteľom slovenských kníh a časopisov.
V jeho básňach Nehaňte ľud môj, Hron, More, Morava, Krajanom či Mládenec zaznieval aj silný vlastenecký postoj.
Aj svojou druhou najznámejšou básnickou skladbou Detvan (1853) sa pokúsil pozdvihnúť národné povedomie Slovákov. Sládkovič patril medzi zakladateľov Matice slovenskej.
Básnik, ale aj prekladateľ ruskej, francúzskej i nemeckej poézie zomrel 20. apríla 1872 v Radvani vo veku 52 rokov. Je pochovaný na miestnom evanjelickom cintoríne.
Webový portál bystricoviny.sk pripomína, že Sládkovič sa stal vzorom pre mnohých ďalších slovenských básnikov a literátov, ako napríklad Ján Botto či Svetozár Hurban Vajanský.
V roku 1948 po ňom vtedajšie Československo pomenovalo mesto v okrese Galanta – Sládkovičovo. Dovtedy sa volalo Diosek. Jeho meno nesú tiež desiatky ulíc po celej krajine, vrátane tej v bratislavskej mestskej časti Staré mesto.
